Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 27
DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0035
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
tohto odvetvia umeleckej kultúry, nebola nikdy
sústavná a podrobná.
Zo štúrovskej družiny najviac uvažoval o prob-
lémoch „krásných umění“ básník Peter K e 11-
n e r - H o s t i n s k ý (1822—1873), no aj ten
uviazol nakoniec vo svojich estetických a filozo-
fických úvahách v spleti nevědeckých až fantas-
tických predstáv, najma pokia! ide o staroslověn-
ské umenie.24 Skromnejšie ciele si vytýčil Pavel
Hečko (1825—1895), ktorý sa v sérii časopi-
seckých článkov v Kollárových stopách pokúšal
popularizovat výtvarné umenia a najvýznamnéjšie
tvořivé osobnosti dějin slovenského umenia.25
Vcelku možno povedať, že aj táto generačná
vrstva slovenských vzdelancov prejavila iba okra-
jový záujem o umělecké pamiatky a o dějiny
umenia na svojom národnom území a že sa ani
v jej lone nezrodil stály bádáte! tohto uměleckého
odvetvia.
Aj tým však do istej miery ulahčila ,, inventáři -
začný“ náskok, realizovaný najmä od druhej
polovice 19. storočia maďarskými vládnúcimi
triedami, ktoré podnikli mnoho v záujme toho,
aby slovenský pamiatkový fond ako predmet dějin
umenia zúžitkovali pre svoj horlivo pěstovaný
historizmus.
Okolo polovice 19. storočia sa úroveň dějin
umenia začala dvíhať v dovtedy nevídanej miere
po materiálovej, ako aj metodologickej stránke.
Odvoz gréckych klasických skulptúr do londýn-
ských, mnichovských a i. zbierok vyvolal novů
vlnu archeologického bádania, ktoré čoskoro nato
odokrylo kultúru Mykén, Kréty atď. Súčasne sa
začalo štúdium niektorých ázijských kultúr. Naj-
ma francúzski bádatelia začali spracúvat prvé
kompendiá ikonografického zamerania, čím bol
daný základ tejto pomocnéj védy umeleckohis-
torickej. Dějiny umenia a archeológia začali sa
nezadržatelne štiepiť podlá svojej specifičnosti na
dve samostatné disciplíny. Vonkajším výrazom
toho bolo, že na niektorých univerzitách začali
vznikat samostatné katedry dějin umenia, a to
vóbec prvá na svete v Berlíne (1844) a druhá
v poradí o osem rokov neskoršie na viedenskej
univerzitě. V Uhorsku boli však pestovatelia ar-
cheologie a dějin umenia velmi dlho identickí
a k rozlíšeniu a rozdeleniu oboch disciplín došlo až
koncom 19. storočia. Takmer súčasne so vznikom
samostatných katedier dějin umenia vznikali aj
prvé umeleckohistorické časopisy. Z nášho hladiska


1. Gustave Ricard: Podobizen Imricha Henszlmanna.
Vo Východoslovenslcom múzeu v Košiciach.

významné boli od roku 1856 vydávané viedenské
Mittheilungen der K. K. Central-Commission zur
Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale
a potom peštianske Archeológiai Kozlemények,
vydávané v rokoch 1859—1899, a Archeológiai
Értesító, vychádzajúce od roku 1868 — tieto ča-
sopisy začali hned od svojich prvých ročníkov
uveřejňovat aj umeleckohistorický materiál slo-
venský, čo platí najmä o spomenutých dvoch
maďarských periodikách.
Uvedené maďarské odborné časopisy, jediné
toho druhu v Uhorsku, založila a začala zaplňať
generácia maďarských romantických nacionalistov,
ktorej vývodili tri osobnosti. Boli to Imrich
Henszlmann, Florián Rómer a Arnold Ipolyi. Oni
sú pokládání za vlastných zakladatelův „kunst-
histórie“ v Uhorsku. Všetci traja pochádzali z tzv.
Horného Uhorska, to jest zo Slovenska, ale po-
stavili sa do služieb velkomaďarskej imperiálnej
myšlienky. V relativné značnom počte svojich
práč oni založili tradíciu pertraktovania sloven-
ských umeleckohistorických pamiatok ako ozdoby

27
loading ...