Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 130
DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0144
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Poznámky

1 „Es sind bereits einige Jahre, dass der k. k. General-
feldwachmeister Titl. Herr Graf Franz Xaverius von
Königsegg die Pfarrkirche zu Pruska haben aufbauen
lassen. Dieses Gebäude erhielt dazumal alle Zieraten
und Schönheiten, die Kunst und Geschmack nun immer
an die Hand geben konnten und wurde beeden Aposteln
Petrus und Paulus feyerlich gewidmet. Das Hochaltar
ist mit Gold auf das prächtigste ausgeschmückt und mit
dem Bildnisse ersterwähnter Aposteln, wie sie sich von
einander beuraluben gezieret. Wer sonst mit den Arbeiten
des Herrn Maulpertsch bekannt ist und die Kunst zu
schätzen weiss, der wird sich leicht von den trefflichen
Gemälde dieses Altarblattes einen würdigen Begriff
machen können . . .“
2 Podlá kanonických vizitácií, uložených na faře
v Pruskom, stál na tom istom mieste kostol už v 13.
storočí. Pozři tiež Kletus Bielek, Vršatec, Tovaryš-
stvo II, 1895, 149—153.
3 Typ tejto kazatel'nice sa vyskytuje po polovici 18.
storočia najma v strednej Eítrópe (Rakúsko, Polsko,
Maďarsko). Za svoj vznik vďačí údajné profesorovi
v Kremsmünsteri P. Johannovi Weylgonnemu. Podlá
jeho libreta vznikla roku 1759 prvá takáto kazateïnica
vo farskom kostole vo Fischlhalme. Lodičkové kaza-
telnice sú alegóriou na text z biblie: „Vstúpil teda do
lodky Petrovej a učil zástupy.“ Sú typickým výtvorom
neskorého, zludoveného rokoka, s jeho zálubou vo fabu-
lovaní a veristickom stvárnení symbolických námetov.
4 Podobné zobrazenie anjelov s viacerými pármi
křídel je běžné v středověku. V 18. storočí ho nájdeme
napr. na hermovitých anjeloch- na tabernakule farského
kostola v Polling v Bavorsku, ktoré sú dielom J. B.
Strauba.
5 Jos. Zannusi. Tür. Pictor Invinit et Pinxit Aňo
MDCCLXXVI. Jozef Zannusi (Zannusy, Czannuse),
trnavský maliar, pochádzal zo Salzburgu, od roku 1766
bol mešťanom Trnavy. Tvořil najma pre západné Sloven-
sko. K. Garas, Magyarországi festészet a 18. században,
Budapest 1955.
’ Prieskum v Krajskom archíve v Bytči, kde je ulo-
žený archívny materiál týkajúci sa bývalého panstva
Vršatec a Pruské, nebol, žial, úspěšný. Ziadne listiny,
ktoré by súviseli so stavbou farského kostola v Pruskom,
som tam nenašla.
' Rodina Königseggovcov bola jednou z najstarších
grófskych rodin v Rakúsku. Povodně pochádzala zo
Švábska. Delila sa na dve vetvy: staršiu — Rothenfels,
mladšiu — Aulendorf. Mladšia vetva bola od roku 1698
držitelkou majetkov vo Vršatci, Pruskom a Háve. Fran-
tišek Xaver Königsegg (1724—92) pochádzal z tejto
mladšej vetvy. Jeho manželka pochádzala z vtedy už
velmi rozvetvenej známej rodiny Esterházyovcov. Wurz-

bach, Biographisches Lexicon des Kaiserťhums Oester-
reich, Wien 1864.
8 oretls Vt CoMes XaVerIVs könlgsegg sIDonla
eszterhazl Largl pllqVe hVIVs eXqVIsItl operls
patroni saLVentVr.
9 Krajský archív Bytča — kronika františkánského
kláštora v Pruskom, II. zv., r. 1776, 19. Vysviacka kostola
bola až ovela neskór — 7. júna 1789. Pozři: kanonická
vizitácia z r. 1797.
10 Klara Garas, Franz Anton Maulbertsch, Budapest
1960, 78, 215, č. 206.
11 Inv. č. 2170, olej na plátně 45 x 32. Získané roku
1921. Publikované E. Goldschmidt, Maulbertsch-
studien. Zu seinen Altar und Andachtsbildern. Wien
1931 (disertácia). V katalogu diel umelca v monografii
od K. Garasovej uvedené na str. 215 ako č. 205.
12 Inv. č. 25 031, rozměry 24 x 14,2. Získané roku
1925. Publikované: Albertina-Katalog IV—V, 1933,
str. 178, č. 2205, obr. 360. V monografii K. Garasovej
uvedené v katalogu diel na str. 215, pod č. 204, str.
CXXV, obr. 175.
13 Inv. č. B 55 rozměry 36 X 23,9. Vpravo dolu signa-
túra „Jos. Winterhalder“. K. Garzarolli-Thurnlackh,
Die barocke Handzeichnung in Oesterreich, Wien 1928,
obr. 83.
14 K. Garas, c. d., 78, pozn. 171; str. 236 (medzi
zoznamom diel Maulbertschovi nesprávné pripísaných).
15 Text pod výjavom: „Anton Malperschz l’ha dipinto,
Gioani Beheim Scolpito sotto la direzione de Giac.
Schmutzer“. Rytina bola vystavená roku 1956 na Maul-
bertschovej výstave v Albertine (kat. č. 65). Uvedené
u K. Garasovej v katalogu diel na str. 203 ako č. 83
(medzi prácami, ktoré vznikli roku 1755—1757), repr.
na str. 39, Fig. 4.
16 S touto rytinou súvisí obraz hlavného oltára v Zurxi-
dorfe (Rakúsko) publikovaný v: A. Schmeller, Das
Burgenland, Salzburg 1965, 220, obr. 78. Ďalšou prácou,
ktorá súvisí s Maulbertschovou kompozíciou v Hrádku,
je oltárny obraz rovnakého námětu v Gerasdorfe pri
Viedni, uverejnený v: Beiträge zur Heimatkunde von
Gerasdorf, 1964. Na obe práce, ako aj na obraz P. Trogera
v Gottsdorfe ma láskave upozornil Dr. Hans Auren-
hammer, pracovník Rakúskej gelérie vo Viedni.
17 Podobné ako Maulbertsch, stvárnili kompoziciu
rozlúčky apoštolov Petra a Pavla aj Ján Spillenberger
(Brno, Petrov) a Pavol Troger (Gottsdorf, Rakúsko).
Všetci traja autoři museli mať spoločnú rytinovú před-
lohu, ktorú sa mi nepodařilo zistiť. Ďalšie diela s týmto
námetom pozři: A. Pigler, Barockthemen, Budapest
1956, I. zv., 394—397.
18 Ako som už uviedla, publikoval túto kresbu K.
Garzarolli-Thurnlackh ako Maulbertschovu prípravnú

130
loading ...