Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Přestavba tovarníckeho kaštiela v r. 1730—1750

Otomar Gergelyi
Obec Továrníky pri Topolcanoch bola kedysi
význačným strediskom hradného panstva, ku
ktorému patřilo 26 obcí. Prvý raz ju pramene
spomínajú za panovania Bela III. (1173—1196)
ako „Tarnok“, majetok krála. 0 středověkých
dějinách obce vieme málo a z radu poddanských
obcí začína vynikat až začiatkom 17. storočia,
kedy zemepán František Forgách, nitriansky
biskup, si tu postavil v rokoch 1600—1610 rene-
sančný kaštiel, v ktorom sa v priebehu 17. storočia
sústredila správa hradného panstva Topolcany.
Zrúcaniny topolcianskeho hradu sú na úpatí
Inovca v katastri obce Podhradie, vzdialenej
18 km SZ od Topol cian.
V rokoch 1730—1750 prestavala póvodný rene-
sančný kaštiel vdova grófa Erdodyho, Terézia
Berényiová (1684—1765) na reprezentativně pan-
ské sídlo, na rozsiahly barokový zámok uprostřed
rozprávkového parku, kde v osobitných skleníkoch
pěstovali nielen figy, citróny a pomaranče, ale aj
ananasy. O rozsahu stavebných práč nás najlepšie
poinformuje vyúčtovanie úradníka panstva, ktorý
vyčíslil hotové výdavky v sumě 47 588 zlatých
a 69 a pol denárov. Z tejto obrovskej sumy
si bližšie všimneme len niektoré položky výtvar-
níkův a majstrov uměleckého řemesla: položka
za sochárske práce činila 686 zlatých, za štuka-
térske práce 136 zlatých a 34 a pol denárov, od-
měna maliarom 2002,45 zl., hrnčiarom za kachle
1541,30 zl. atď.
Roku 1737 sa spomína medzi úctami topol’-
čiansky sochár Ján Wermerk (píše sa aj Wer-
mersch), ktorý na základe zmluvy vyhotovil
sochu sv. Jána Nepomuckého 4 stopy vysokú aj
s podstavcom za 13 zlatých. Za dalších pät „ce-
lých“, štyri „polovičně“ a dve „dětské“ sochy,
ktoré mali držať laternu (medzi spismi je aj
vyobrazenie dvoch dětí, držiacich laternu, pozři
fond DT, odd. 4 A, škatula č. 9), mal dostat 38
zlatých. Trochu nejasná je funkcia 15 stop (4,74 m)
vysokého štípa — podstavca. Ten istý majster,

ktorý sa nazýva „Kirch Bilt hauer“, vyhotovil
pre kaplnku v topolcianskom hrade roku 1740
kazatelnu, ktorú pomaloval topolciansky maliar
Pavol Ignác Dobrotka.
Dňa 23. septembra 1744 uzavřela grófka Be-
rényiová zmluvu na zhotovenie oltára a kazatelně
pre zámockú kaplnku s prievidzským sochárom
Dionýzom Stanetim. Sama zmluva je písaná
po nemecky, ale má túto slovenský písanú dolož-
ku: „Anno 1744, 27. Julii straniva cathedry
a nebolišto kazatelnice z rezbarom prividskym
Staneti Dionisiom timto spusobem je contract
zavreti, že sa zavazuje a povinen bude tenže
predmenuvany rezbár podle delineatie nam preuka-
zanej za stiridcet zlatich id est pro Fl. 40 do
viplneni mesica novembra tak chwalitebne s figu-
ramy a s ciradamy vihotovit, abi v takovej
robote žádného defectu nalezeného nebolo, kte-
richšto stiridcet zlatich id este Fl. 40. predme-
nuvánému rezbarovi jsu applaciduvane. Datum
Tavarnok Anno et die quibus supra.“ Podpísaná
Berényi Teresia. (DT I. , majetkoprávně
spisy, č. kartonu 13.)
Dňa 22. mája 1745 převzal Staneti 12 zlatých
za 6 svietnikov pre hlavný oltář zámockej ka-
plnky v Tovarníkoch, keď už predtým potvrdil
příjem sumy za kazatelnu („Quitung. Ich Endt-
hunter schribener bekenne, dass ich von dem
gestrengen Herr Hoffrichter, wegen verfertigter
Cantzel in der Capellen zu Tawarnock, in Bahren
gelt empfangen habe Fl. 40 sage Vierzig Gulden
solches bezeiget meine eigne Handt undt Unter-
schrift. Tavarnok den 23 sten Xbris 1744. Dyoni-
sius Staneti, Bildthauer von briwitz.“). Staneti
pracoval aj na vačšej objednávke, ako to vidieť
z listu, datovaného 8. decembra 1747, ktorý bol
adresovaný Pavlovi Jordánskému, tovarníckemu
provizorovi-úradníkovi („L. J. C. Visoce urozeny
panie! List vašej milosty s velku učtivostu sem
přijal s ktereho virozumice zadost pany grofky,
totišto že by se obvslašné (!) kamene te, ktere

140