Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

I. Jánošíkova družina. Prvá polovica 19. stor. Pudová malba na skle. Póvod: severně Slovensko.

týči jedla, sice nie na izolovanie jednotlivých
postáv, ako je to na uvedenej ravennskej mozaike,
ale na vyjadrenie prostredia a tiež psychickej ko-
relácie. Na ravennských mozaikách je z oboch
stráň kmeňa paliem trs zakvitnutých výhonkov -
na jánošíkovských obrázkoch vidíme eventuálně
niečo podobného z oboch stráň kotlíka.
Pravda, týmto postrehom vóbec nechceme tvr-
dit, že by bola nějaká súvislosť medzi ravennskými
pamiatkami a našimi ludovými obrazmi. Uvědo-
mujeme si dobré rozdiel už len vo funkcii jednotli-
vých obrazových predmetov v oboch kompozíciách
a sme si najma vědomí výše tisícročnej medzery,
ktorá dělí Ravennu od jánošíkovskej legendy. Ak
sa v tejto relácii dá o niečom hovořit, nuž iba
o určitej paralele dvoch reliktov. Kladieme si
otázku, či v ludových malbách na skle typu
„Jánošíkova družina“ nemáme vidiet istý kom-
pozičný survival, ktorý bol silou jánošíkovskej

tradicie modifikovaný, resp. do ktorého bol vložený
nový zmysel.17
Napokon je tu ešte jeden argument. Musíme sa
totiž pýtat, prečo sa v opísanom a kanonizovanom
obrazovom type neuplatňuje princip osve kompo-
novanej hrdinskej figúry, vyrastajúci z antického
umenia, a naopak, prečo sa nám z ludových
obrazov jánošíkovskej legendy prihovára tradícia
v podstatě naratívneho pozdlžneho pásu, dedičstvo
to východných výtvarných kultúr.
Nové objavy středověkých nástěnných malieb
na Slovensku ukazujú, že tradicie byzantského
maliarstva mali u nás aj v oficiálnom chrámovom
umění oveïa dlhšiu a hlbšiu životnost, než sa to
donedávna tušilo, a že toto maliarstvo bolo u nás
vždy amalgamované zásadami, žijúcimi podnes
v 1’udovom umění. Kto móže dnes presnejšie od-
hadnúť, ako dlho a v akých podobách přežíval
tento odkaz v neoficiálnom, 1’udovom umění?

10