Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 114
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0278
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
diska zvolených kritérií a hodnotením umenia
z celistvějších antropologicko-historicko-estetic-
kých pozícií.
Pokial’ ide o přednosti a obmedzenia sociologic-
kých koncepcií, dotkol som sa ich už vyššie: je
nepochybné, že sociálně faktory patria v umění
k najurčujúcejším, ale je chyba, keď sa předpo-
kládá, že umenie ako přejav a objektivizáciu
člověka možno koniec-koncov vysvětlit zo sociálno-
sociologických podmienok. Ukázali sme, že člověk
je širší pojem ako spoločnosť, a aj v umění ako
v spredmetnení člověka nie všetko je geneticky
a významové redukovatelné na sociálně příčiny.
Podobné, ale s opačnou adresnostou, možno sa
vyjádřit k psychologickým koncepciám umenia.
Ich velkou přednostou je, že majú v rukách
nástroje na rekonštrukciu motívov, priebehu a in-
dividuálnych zvláštností tvořivého procesu a v dó-
sledku toho majú aj dóležitý kluč k objasneniu
obsahov a významov uměleckého diela, na druhej
straně sa však spravidla dopúštajú redukcionizmu
iného typu: psychológia umenia vyúsťuje do indi-
viduálno-subj ektivistickej interpretácie a nedoce-
ňuje objektivně sociologické a spoločensko-histo-
rické momenty, nehovoriac už o tom, že psycholó-
gia umenia (a v tom sa podobá sociologii umenia)
nemá prostriedky na sledovanie a diagnostikovanie
esteticko-axiologických stránok umenia.
Na teóriu umenia mal vplyv aj rozvoj modemej
sémantiky. Nepriniesol sice nové aspekty čo do
ontologických alebo hodnotových stránok umenia,
ale znamenal plodné obohatenie interpretačnej
metodiky. Analýza uměleckých diel z hladiska
vztahu medzi znakom a významom sa mohla oprieť
o niektoré staršie estetické teorie (napr. o teóriu
uměleckých symbolov) a mohla plodné využit aj
širšie-užšie zázemie psychologie, sociologie, v nov-
šom čase aj ikonológie a iných pomocných hladísk.
V sémanticky orientovanej uměno vede existuje
neraz sklon redukovat základné kategorie v umění
na znakovú a významovú povahu (keď sa napr.
tvrdí, že vztah medzi formou a obsahom v umění
nie je vlastně nič iné ako vztah medzi znakom
a významom), čím sa fakticky obchádza estetická
podstata umenia, no vcelku sa sémantické postupy
ukazujú ako plodné. Keď sa díváme na umenie
ako na objektivizáciu duchovnej podstaty člověka,
pomáhá nám právě sémantická metoda hladať
adekvátnu súvzťažnosť medzi určitými výrazový-
mi zložkami v kompozícii a im zodpovedajúcimi

předpokládanými alebo dosiahnutými význama-
mi. Přitom, pravdaže, třeba mať na zřeteli, že
sémantický přístup móže byť iba pomocný, pretože
ním možno len nepriamo podpořit alebo doplnit
estetickú hodnotiacu analýzu diela.
Považuj em za dóležité dotknúť sa ešte aspoň
jednej vyhranenej teorie, a to najmä preto, lebo
tvoří významnú súčasť marxistickej estetiky a u-
menovednej koncepcie. Je to teória odrazu. Ide
o teóriu, ktorá má širšiu dosažnosť tým, že rieši
vzťah medzi bytím a vědomím, presnejšie, osvět-
luje vedomie, jeho obsahy a jeho produkty ako
viac alebo menej aktívny odraz skutočnosti—bytia.
Teória odrazu poskytuje základný pracovný model
pre materialistickú teóriu poznania, a tak sa stalo,
že teoretici, ktorí definovali umenie ako produkt
poznania, připisovali teorii odrazu normativně
postavenie aj v estetike a v tvorbě uměleckých
kritérií. Táto názorová pozícia sa právom považuje
za gnozeologizmus, ktorý zväzuje ruky rozvojů
marxistickej teorie umenia a koniec-koncov i ume-
nia samého, pretože v praxi z nej vyplývá škodlivá
úměra medzi mierou odrazu a mierou umeleckej
hodnoty. Je zřejmé, že teóriu odrazu třeba na ume-
nie používat kriticky: možno ju aplikovat napr.
pri osvětlovaní póvodu zložiek umenia (ktoré vždy
určitým spôsobom a v určitom stupni odrážajú
skutočnosť), ale aj na riešenie niektorých otázok
umenia v miere, v akej sa na umění spoluzúčastňuje
proces poznania. Teória odrazu však nemá v umění
také zákonodárné miesto ako napr. vo vede, kde
platí, že čím dokonalejší odraz, tým vyššia miera
pravdy. V umění stojí otázka inak, preto z teorie
odrazu nemožno vyvodzovať ani kritériá hodnoty
umenia a ani iné špecificky estetické zákonitosti
umenia. Inými slovami: zatial’ čo teória odrazu
móže byť nástrojem na riešenie gnozeologických
problémov umenia, nemožno s ňou vystačit pri
riešení problémov esteticko-axiologických. No prá-
vě v nich je ťažisko otázky. Podstatné vlastnosti
umenia sa žiada definovat analýzou tvořivých,
doslova ontotvorných potrieb a schopností člověka,
v čom výdatne pomáhá napr. kategória spredmet-
ňovania a iné spomenuté antropologické hladiská.
Z tohto aspektu vyplynú organicky aj esteticko-
hodnotiace kritériá, v rámci ktorých sa sice spolu-
zúčastňujú aj kritériá gnozeologické, ale len ako
pomocné, nepostihuj úce axiologickú stránku ume-
nia.
Kritický prehïad vybraných teoretických kon-

114
loading ...