Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

hojnosti. Toliar má poukazovat na póvod hojnosti,
nesie preto podobizeň Jozefa II. a knihopis:
JOSEPHUS II. ROM. IMP. AUG. DEI GRATIA
HUNG. BOH. REX.9 Ďalšie putto poukazuje na
požívatelov hojnosti, vznáša sa s modelom opev-
něných Košic. (Město možno dobré identifikovat
podlá dómu sv. Alžběty a podlá Urbanovej veže.)
Protikladům tejto skupiny je padajúce Zlo, ktoré
sa utieka k lavici hlavněj postavy. Prenasleduje
ho postava, ktorá má na hlavě medúzovitú přilbu
a v ruke kopiju. Nad celou skupinou sa vznáša
Zvěst so slávnostnou polnicou (Obr. 5.)
Dějiny nástropných malieb košickej radnice sa
utvárali teda následovně: Košičania po dokončení
výstavby radnice, v júli 1780, pověřili Erazma
Schrötta vypracováním programu na vnútornú
maliarsku výzdobu radnice. Na strop vchodového
schodiska navrhuje maliar výjav s právnickou
fakultou a s uhorským právom. Na poschodí
plánuje zasa rozviesť myšlienku o Ars Politica
a nadvázujúc na ňu navrhuje zobrazit či už niektoré
postavy alebo niektoré výjavy zo starovekej gréc-
kej, rímskej alebo orientálnej historie. Nástropně
malby, dokončené v nasledujúcom roku, roku
1780, realizovali tento plán iba sčasti. Nástropná
malba schodiska bola vyhotovená podlá póvod-
ného programu, zatial čo sériu nástěnných malieb,
určenú na výzdobu miestností na poschodí, nahra-
dili novým výjavom.
Vyriešenie problematiky nástropných malieb
košickej radnice vyžaduje zodpovedať otázku,
prečo představenstvo města zvolilo právě tie vý-
javy, ktoré figurujú v programe. Výtvarná deko-
rácia radnic postavených v Uhorsku v priebehu
17. a 18. storočia představuje totiž poměrně uza-
vretý tematický okruh. Obmedzuje sa zvyčajne
na spodobenie rozličných výjavov symbolizujúcich
meštianske cnosti, na spodobenie výjavov spra-
vodlivého súdnictva (Posledný súd, Justitia,
Šalamúnov súd), respektive na kronikárske zveč-
nenie historie města. Do okruhu týchto tém výjavy
z košickej radnice nemožno vtěsnat. Ďalej třeba
objasnit, prečo sa plánované výjavy nahradili
inými, prečo sa zachoval plán výzdoby schodiska
a prečo sa změnil póvodný program, potažné čo
chceli objednávatelia vyjádřit programovanou sé-
riou určenou na poschodie a o čo lepšie vystihovala
ich záměry neskór zvolená tematika.
Pri rozbore obsahu maliarskej výzdoby radnice
třeba vychádzať z nástropnej malby schodiska.

Výjav, ktorý zobrazuje táto malba, figuruje tak
v programovanom zámere, ako aj v hotovom diele,
čiže právě to, čo mala uvedená část výzdoby po-
vedať, pokládalo sa za najdóležitejšie a neměni-
telné. Musíme teda analyzovat najprv jej obsah
a s ním ako s konštantným článkom cyklu musíme
porovnat tak póvodný program, ako aj dalšie
články hotového diela. Výjav pri vchodovom scho-
disku představuje právnická fakultu a jednotlivé
národy, preukazujúce rozdiely v ich právě, medzi
nimi je aj právo uhorské. Zobrazenie právnickej
fakulty je v baroko vorn monumentálnom maliar-
stve Uhorska nie neznámým pojmom, právnická
fakulta figuruje však všade (Trnava, Jasov, Eger)
iba ako jeden z prvkov váčšieho celku, pri zob-
razení štyroch vědných odvětví či štyroch fakúlt;
jej samostatné vyobrazenie je nám neznáme. Na
košickej nástennej malbě figuruje naproti tomu
právnická fakulta samostatné, no usporiadanie
celej kompozície dovoluje usúdiť, že symbolická
figura Práva, ako aj róznorodo odeté postavy,
trímajúce rozličné spisy a představuj úce právo
rozličných národov, tvoria púhy rámec zobrazenia
uhorského práva, situovaného na hlavnú os vcho-
dového schodiska, t. j. na tú část klenby, ktorá je
pre pozorovatelů položená naj výhodnéjšie. Už tu,
pri výbere témy si třeba postavit otázku, prečo
dali občania města na steny budovy mestskej ko-
munity namalovat apoteózu uhorského práva,
veď toto právo bolo právom šlachty a meštana
rovnako ako poddaného vylučovalo z radov
výsadnej triedy, ba koncom 18. storočia toto právo
rozvoj meštianstva citelne hatilo.
Odpověď na túto otázku dává osobitný vývoj
uhorských miest, ktorý sa datuje už od konca 16.
storočia a úzko súvisí s prílevom šlachty do miest.
Šlachta, ktorá v tom období prchá zo svojich ma-
jetkov před tureckou expanziou, prúdi do severne
a západně situovaných miest krajiny, aby neskór
vplývala čoraz viac na usmerňovanie městského
života. Zatial čo koncom 16. storočia meštianstvo
sa este pokúša čelit jej prílevu, koncom 18. storočia
je už vplyv šlachty v uhorských mestách taký
silný, že takmer v každom meste rozhoduje úzká
vedúca vrstva, regrutujúca sa z velkej časti z radov
šlachty. Ako o tom jednoznačné svědčí niekolko
dokumentov, tieto mestá viděli záruku svojho
5. Erazmus Schrott, Alegória „dobrej vlády“.

72