Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 117
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0127
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
právě oná základná platforma Brunovského tvorby
— předmětná obsahovosť, předmětná významo-
vosť. K nej príslušiace vrstvy štruktúry diela nie
sú však jedinými. Mimo nášho dosahu ostanú tie
vrstvy, ktoré sú spáté jednak s konkrétnosťou
vnímania a zvýznamňovania, jednak, a to predo-
všetkým, tie vrstvy, ktoré sú vyjavovaním nového,
pojmové nepomenováného a teda na pojem ne-
proveditelné. Tie sa pokúsime aspoň čiastočne
oklasifikovaf čo do typu a principu ich poměru
k nám známému. Už týmto vymedzením dosahu
tohto článku sme vlastně zaujali stanovisko k ho-
reuvedenej základnej otázke, aspoň do istej miery
sme naznačili směr. Totiž, pri analýze tvorby
Albína Brunovského sme dospěli k závěru, že jeho
diela nie sú ani len deskripciou vopred známej
skutočnosti, ani len vyjavovaním novej, ale spe-
cifickým pomerom oboch týchto stránok.
Jedným z hlavných predmetov Brunovského
grafiky, rovnako ako u „galandovcov“, je člověk.
Problémy člověka vo vztahu k světu a vo vztahu
k druhému člověku (to jest problémy společenské).
Tieto nerieši v rovině ich absolútnosti, ako sa s tým
střetáváme u „nefigurativistov“, kde obraz je

například vyjádřením bolesti, smútku či vášně
„ako takých“, ako absolútnych. Problémy člověka
vidí a zdel’uje v ich prejavení sa vo vonkajškovosti
ïudskej íigúry — v jej tváři, geste, v jeho stavbě
atď. Poznamenajme a majme na mysli už tu, že
právě touto cestou vzniká napätie medzi tým „za“
javmi a ich prejavom a že vlastně touto rozpor-
nosťou javového a nejavového, hlbšieho je spó-
sobená oná mnohovrstevnosť autorových diel,
o ktorej sme hovořili. Cielom je tu odautomatizo-
vanie zautomatizované) už definovanej skutoč-
nosti. Prostriedkom k tomu je jednak zobrazo-
vanie, jednak deformácia, ako sa s ňou střetáváme
i u „galandovcov“. Ide o deformáciu celistvej
ludskej íigúry, nasmerovanú „fantastičnosťou“, to
jest znelogičtením logických vzťahov ako vo vnútri
těla jednej postavy, tak znelogičtením vzťahov
niekolkých predmetov či postáv. Móže k tomu
dochádzať prostredníctvom rozkladu logických
vzťahov a proporcií a novým, alogickým skládáním
takto rozložených celkov do nových celkov, vzhla-
dom na opticko-logickú realitu „nových“, „fantas-
tických“, alogických. Tak například v Brunov-
ského grafikách nachádzame 1’udské postavy nie-

A. Brunovský,
Interiér II,
lept, 1964.


117
loading ...