DOI Heft:
III.
DOI Artikel:Mojžišová, Iva: Múzeá moderného umenia v severnom Porýnsku a v Porúrsku
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51370#0195
Múzeá moderného umenia v severnom
Porýnsku a v Porúrsku
Iva Mojžíšová
Mestám na brehoch Rýna nevzala povojnová znovu-
výstavba ich dějinami danú tvář. Nestačila
zahladit pečať stáročí, ktoré formovali jedinečnost
každého z nich, a zároveň ich utvárali na príbu-
zenskú podobu miest strednej či západnej Európy.
Inak to vyzerá tam, kde sa končí starostlivo kon-
zervovaná atraktivnost Rýna romantického. Kraj
severného Porýnia a okolia rieky Rur bol oddávna
rajom kovkopov. Darmo by sme hladali stopy
vojny v tunajších mestách. Ale predsa. Straty
boli také velké a nová výstavba bola natolko aj
přestavbou, že nestačila vrátit či dat týmto mes-
tám uzavretý urbanistický tvar, osobitého ducha,
ktorý robí město mestom. Tým skór, že tieto lány
civilizácie jestvujú v akejsi drúze, jedno město sa
sotva končí a už sa začína druhé, tažko rozpoznat
hranice medzi Obernhausenom a Essenom a už
následuje Bochum, Wuppertal je nedaleko, z Düs-
seldorf u do Krefeldu možno cestovat električkou.
A medzi nimi sa vypínajú menšie zhluky špinavo-
červených komínov, tažných věží a vysokých pecí.
Len málokde v Europe možno nájsť tolko suse-
diacich miest s takou podobnou a málo diferenco-
vanou štruktúrou obyvatelstva, ktorú určujú
predstavitelia železiarskych, oceliarskych či iných
priemyselných zväzov na jednej straně a robot-
nícke davy na druhej. Takéto mestá, kde napíňanie
života sa odohráva v tempe medzi prácou a ne-
velmi rozmanitým užíváním pláce, tažko móžu
vytvořit prostredie, v ktorom by sa dařilo liahni
nového umenia. A přitom to nie je kraj bez tradicii.
Spomeňme si hoci na dravú skupinu rýnskej se-
cesie, ktorú už roku 1921 poctili prívlastkom „ži-
dovského kultúrbolsevizmu“. Alebo na priebojné
a preslávené düsseldorfské divadlo. Umenie sa
v tejto oblasti predovšetkým kupuje a předává.
A predsa právě tu došlo k vzniku ojedinelej
skutočnosti. Oblast Porúria a Severorýnska-Vest-
fálska sa dnes honosí stálými zbierkami moderného
umenia takej kvality, rozsahu a počtu, že tento
jav nemá v povojnovej Europe, ba dokonca ani
v USA obdoby. Pozoruhodný je najma fakt, že
dnešná tvář týchto zbierok je určovaná prevažne
nedávnými rokmi, ako aj to, že tu existuje tolko
významných muzeálnych inštitúcií, s podobnými
zberatelskými záujmami, tak husto vedla seba.
Tento zdanlivo překvapujúci jav má však svoje
prirodzené a zákonité opodstatněme. Ide tu o mes-
tá priemernej velkosti, o typ miest, aké nezvyknú
postrádat istý druh sebavedomia, akési miestne
vlastenectvo. Málo výrazná realizácia na poli
kultúry bývá v takýchto prípadoch trápne poci-
ťovaným nedostatkom. Dnes, keď je už rekonštruk-
cia dokončená, na program dňa sa dostává skul-
túrnenie kraja. A tak zberatelská aktivita múzeí
moderného umenia patří k takým činom, akým je
například známa stavba divadla v Gelsenkirchen
alebo realizácia velkolepého projektu univerzity
v Bochume.
Nemožno však obchádzať ani skutočnosť, že
zberatelské zaujatie málo v severorýnskych mes-
tách svoje nemálo významné tradicie. Příznačný
nemecký zmysel pre uchovávanie a systematické
sústredbvanie uměleckých hodnot, povzbudzo-
vaný priaznivými hmotnými predpokladmi, tu dal
vzniknúť mnohým cenným uměleckým zbierkam.
Dósledkom takejto žičlivosti prostredia je i dnešná
existencia a celé dějiny Von der Heydtovho
múzea vo Wuppertali.
Pri kolíske tohto múzea stáli koncom minulého
storočia spoločnosti súkromných zberatelov z Bar-
menu a Elberfeldu. Ich zásluhou došlo roku 1902
185
Porýnsku a v Porúrsku
Iva Mojžíšová
Mestám na brehoch Rýna nevzala povojnová znovu-
výstavba ich dějinami danú tvář. Nestačila
zahladit pečať stáročí, ktoré formovali jedinečnost
každého z nich, a zároveň ich utvárali na príbu-
zenskú podobu miest strednej či západnej Európy.
Inak to vyzerá tam, kde sa končí starostlivo kon-
zervovaná atraktivnost Rýna romantického. Kraj
severného Porýnia a okolia rieky Rur bol oddávna
rajom kovkopov. Darmo by sme hladali stopy
vojny v tunajších mestách. Ale predsa. Straty
boli také velké a nová výstavba bola natolko aj
přestavbou, že nestačila vrátit či dat týmto mes-
tám uzavretý urbanistický tvar, osobitého ducha,
ktorý robí město mestom. Tým skór, že tieto lány
civilizácie jestvujú v akejsi drúze, jedno město sa
sotva končí a už sa začína druhé, tažko rozpoznat
hranice medzi Obernhausenom a Essenom a už
následuje Bochum, Wuppertal je nedaleko, z Düs-
seldorf u do Krefeldu možno cestovat električkou.
A medzi nimi sa vypínajú menšie zhluky špinavo-
červených komínov, tažných věží a vysokých pecí.
Len málokde v Europe možno nájsť tolko suse-
diacich miest s takou podobnou a málo diferenco-
vanou štruktúrou obyvatelstva, ktorú určujú
predstavitelia železiarskych, oceliarskych či iných
priemyselných zväzov na jednej straně a robot-
nícke davy na druhej. Takéto mestá, kde napíňanie
života sa odohráva v tempe medzi prácou a ne-
velmi rozmanitým užíváním pláce, tažko móžu
vytvořit prostredie, v ktorom by sa dařilo liahni
nového umenia. A přitom to nie je kraj bez tradicii.
Spomeňme si hoci na dravú skupinu rýnskej se-
cesie, ktorú už roku 1921 poctili prívlastkom „ži-
dovského kultúrbolsevizmu“. Alebo na priebojné
a preslávené düsseldorfské divadlo. Umenie sa
v tejto oblasti predovšetkým kupuje a předává.
A predsa právě tu došlo k vzniku ojedinelej
skutočnosti. Oblast Porúria a Severorýnska-Vest-
fálska sa dnes honosí stálými zbierkami moderného
umenia takej kvality, rozsahu a počtu, že tento
jav nemá v povojnovej Europe, ba dokonca ani
v USA obdoby. Pozoruhodný je najma fakt, že
dnešná tvář týchto zbierok je určovaná prevažne
nedávnými rokmi, ako aj to, že tu existuje tolko
významných muzeálnych inštitúcií, s podobnými
zberatelskými záujmami, tak husto vedla seba.
Tento zdanlivo překvapujúci jav má však svoje
prirodzené a zákonité opodstatněme. Ide tu o mes-
tá priemernej velkosti, o typ miest, aké nezvyknú
postrádat istý druh sebavedomia, akési miestne
vlastenectvo. Málo výrazná realizácia na poli
kultúry bývá v takýchto prípadoch trápne poci-
ťovaným nedostatkom. Dnes, keď je už rekonštruk-
cia dokončená, na program dňa sa dostává skul-
túrnenie kraja. A tak zberatelská aktivita múzeí
moderného umenia patří k takým činom, akým je
například známa stavba divadla v Gelsenkirchen
alebo realizácia velkolepého projektu univerzity
v Bochume.
Nemožno však obchádzať ani skutočnosť, že
zberatelské zaujatie málo v severorýnskych mes-
tách svoje nemálo významné tradicie. Příznačný
nemecký zmysel pre uchovávanie a systematické
sústredbvanie uměleckých hodnot, povzbudzo-
vaný priaznivými hmotnými predpokladmi, tu dal
vzniknúť mnohým cenným uměleckým zbierkam.
Dósledkom takejto žičlivosti prostredia je i dnešná
existencia a celé dějiny Von der Heydtovho
múzea vo Wuppertali.
Pri kolíske tohto múzea stáli koncom minulého
storočia spoločnosti súkromných zberatelov z Bar-
menu a Elberfeldu. Ich zásluhou došlo roku 1902
185