DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Dubnická, Elena: K teórii a dejinám pojmu štýl
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0103
možno hl'adat aj v celkovom dnešnom stave
všeobecnej védy o umění.
Myslím, že je správné přiznat celkom otvorene,
že marxistická estetika a či všeobecná teória
umenia vôbec a výtvarného zvlášť nepatří k naj-
prepracovanejším súčiastkam marxizmu. Po zná-
mom dogmatickom intermezze sa stalo azda
dost zřejmým i to, že bez tvořivého a při-
tom, prirodzene, aj kritického zužitkúvania všet-
kých vymožeností vědeckého ducha na tomto
poli nemohla by ani marxistická estetika napre-
dovať a riešiť uspokojivo také problémy, ktoré
obzvlášť tangujn aj vedecký dejepis umenia,
keďže rnajn vztah k jeho teoretickéj i pojmovej
aparatuře.
Po tretie, nemóžeme sa vyhnut ani prastarému,
nekonečne naširoko prediskutúvanému a stále
ešte nerovnako chápanému problému, nerozlučné
spátému s aspektom špecihčnosti umenia, otázke
obsahu a formy a ich vzájomného vztahu v ume-
leckom diele, ktorý nebývá rovnako ponímaný
a traktovaný napr. ani tými teoretikmi a vědecký-
mi pracovníkmi, ktorí sa výslovné a jednoznačné
hlásia vo vědných disciplínách o umění k marxiz-
mu. Od ponímania tohto fundamentálneho problé-
mu je totiž nutné závislé nielen všeobecné
ponímanie slohu a vztah příslušného myslitel'a
k teoretickému štýlovému pojmu, ale připadne aj
konštatovanie a vysvetlovanie ostatných sloho-
vých pojmov. Na jednej straně třeba vyjasňovat
všeobecný pojem štýlu v jeho súvislostiach a vzá-
jomných vztahoch s inými všeobecnými poj mami
umenovednými, hlozohckými a sociologickými,
ktoré nám spoločne umožňujú postihnut fenomén
umenia, na druhej straně nestrácat zo zretel'a
mnohotvárnu, konkrétnu štýlovú históriu umema
samu, ktorá musí s logickou teóriou korespondovat.
Azda nezaškodí přitom upozornit, že špecihcky
uměno vědné pojmy formy a obsahu je sotva
přípustné celkom zamieňať, a či skór stotožňovať
so všeobecnými hlozohckými kategóriami formy
a obsahu, ako ich má na zřeteli, povedzme,
dialektickomaterialistická hlozoha. Pojem ume-
leckej formy nie je taký jednoduchý, ako sa to
mohlo kde-komu pozdávať, ako o tom svědčí
aj to, že sa nielen objavilo, ale aj dost rozšířilo
vo vedecky náročnej literatuře rozlišovame medzi
,,formou vonkajšou" a ,,formou vnútornou" vo
sféře umenia. Podobné sa však rozlišuje aj medzi
štýloin vnútorným a štýlom vonkajšim.
Ak záverom zvažujeme skúsenosti získané
hlavně štúdiom nemecky písanej literatúry o štýle,
ktorá sa touto problematikou bezpochyby najviac
a najdókladnejšie zapodievala, myslím, že bez
nejakej nadsádzky móžeme konstatovat mimo-
riadne velkú mnohoznačnost termínu ,,sloh"
v odborné j literatuře, aj nadměrná zložitost
a takrečeno proteovskú tvárnost javu, ktorý má
vedecká kategória štýlu postihovat a vyjadřovat.
No napriek tomu sine přesvědčení, že sa netřeba
postavit na stanovisko subjektivistického relati-
vizmu, ale neustat v úsilí o vedecké vyrovnáme sa
so zložitou problematikou aj z marxistického
hladiska, využitím všetkých požitívnych vymože-
ností najmodernejšieho dějepisu umenia.
93
všeobecnej védy o umění.
Myslím, že je správné přiznat celkom otvorene,
že marxistická estetika a či všeobecná teória
umenia vôbec a výtvarného zvlášť nepatří k naj-
prepracovanejším súčiastkam marxizmu. Po zná-
mom dogmatickom intermezze sa stalo azda
dost zřejmým i to, že bez tvořivého a při-
tom, prirodzene, aj kritického zužitkúvania všet-
kých vymožeností vědeckého ducha na tomto
poli nemohla by ani marxistická estetika napre-
dovať a riešiť uspokojivo také problémy, ktoré
obzvlášť tangujn aj vedecký dejepis umenia,
keďže rnajn vztah k jeho teoretickéj i pojmovej
aparatuře.
Po tretie, nemóžeme sa vyhnut ani prastarému,
nekonečne naširoko prediskutúvanému a stále
ešte nerovnako chápanému problému, nerozlučné
spátému s aspektom špecihčnosti umenia, otázke
obsahu a formy a ich vzájomného vztahu v ume-
leckom diele, ktorý nebývá rovnako ponímaný
a traktovaný napr. ani tými teoretikmi a vědecký-
mi pracovníkmi, ktorí sa výslovné a jednoznačné
hlásia vo vědných disciplínách o umění k marxiz-
mu. Od ponímania tohto fundamentálneho problé-
mu je totiž nutné závislé nielen všeobecné
ponímanie slohu a vztah příslušného myslitel'a
k teoretickému štýlovému pojmu, ale připadne aj
konštatovanie a vysvetlovanie ostatných sloho-
vých pojmov. Na jednej straně třeba vyjasňovat
všeobecný pojem štýlu v jeho súvislostiach a vzá-
jomných vztahoch s inými všeobecnými poj mami
umenovednými, hlozohckými a sociologickými,
ktoré nám spoločne umožňujú postihnut fenomén
umenia, na druhej straně nestrácat zo zretel'a
mnohotvárnu, konkrétnu štýlovú históriu umema
samu, ktorá musí s logickou teóriou korespondovat.
Azda nezaškodí přitom upozornit, že špecihcky
uměno vědné pojmy formy a obsahu je sotva
přípustné celkom zamieňať, a či skór stotožňovať
so všeobecnými hlozohckými kategóriami formy
a obsahu, ako ich má na zřeteli, povedzme,
dialektickomaterialistická hlozoha. Pojem ume-
leckej formy nie je taký jednoduchý, ako sa to
mohlo kde-komu pozdávať, ako o tom svědčí
aj to, že sa nielen objavilo, ale aj dost rozšířilo
vo vedecky náročnej literatuře rozlišovame medzi
,,formou vonkajšou" a ,,formou vnútornou" vo
sféře umenia. Podobné sa však rozlišuje aj medzi
štýloin vnútorným a štýlom vonkajšim.
Ak záverom zvažujeme skúsenosti získané
hlavně štúdiom nemecky písanej literatúry o štýle,
ktorá sa touto problematikou bezpochyby najviac
a najdókladnejšie zapodievala, myslím, že bez
nejakej nadsádzky móžeme konstatovat mimo-
riadne velkú mnohoznačnost termínu ,,sloh"
v odborné j literatuře, aj nadměrná zložitost
a takrečeno proteovskú tvárnost javu, ktorý má
vedecká kategória štýlu postihovat a vyjadřovat.
No napriek tomu sine přesvědčení, že sa netřeba
postavit na stanovisko subjektivistického relati-
vizmu, ale neustat v úsilí o vedecké vyrovnáme sa
so zložitou problematikou aj z marxistického
hladiska, využitím všetkých požitívnych vymože-
ností najmodernejšieho dějepisu umenia.
93