Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Renesančný kast tel
v Senci,
pohlad od juhu.
Foto Fr. Hideg


Tureckom dome, je benátsky prvok, šíriaci sa
už v prvej polovici 16.-stor. hlboko na sever.^
V susedných častiach Rakuska je od polovice
16. stor. častý na Slovensku sa bežne používá
pri přestavbách hradov v druhej polovici 16.stor.,
vedených zváčša talianskymi stavitel'miV V Senci
sú už oblúčiky navzájom tesne zomknuté, ich
rytmus je rychlejší, plynulejší, tektonická stavba
atiky je už porušená, čo zodpovedá neskoršiemu
vývinovému stupňu, koniec 16. stor. však ešte
nijako nevylučujúcemujs Pokým v českých kra-
jinách, južnom Polsku a Sliezsku oblúčikovitý
typ atikových štítkov ešte v 16. stor. mizne, na
západnom Slovensku, vtedy výtvarné napojenom
prevažne na rakúsky zaalpský okruh, ovplyvňova-
ný Benátkami, možno předpokládat jeho značné
dlhšie prežívanie. Manieristický horror vacui,
prichádzajúci koncom 16. stor. do českých krajin
zo severozápadu, dolnorakúska ani západoslo-
venská renesancia nepozná.
Klučové strielne, ako ich nachádzame v Senci,
bývali v Turkami ohrozenej oblasti uprostřed
16. stor. běžnou súčasťou opevněných stavieb;
ako sme viděli, nie sú iba ozdobným prvkom ako
v juhočeskej renesancii. Jednoduchý portál zodpo-

vedá taktiež poklasickému vývojovému stupňu
(vyčmevajúci klenák, diamantová bosáž).
Ako vyzerala a do akej miery bola vóbec
použitá sgrahtová výzdoba, dnes už nevieme.
Spomínaný uponkový rastlinný ornament na
atike dnes už neexistuje, jeho tvary sú nám
neznáme; úponkový motiv, v renesancii velmi
oblubený, má svoje kořene ešte v gotike a v prie-
behu renesancie prechádza nepřetržitým vývinom.
Nemožno však vylúčit ani možnost, že sa na fasádu
seneckého kaštiela dostal až v 19. stor. Z lineár-
nosti dnešného členenia fasády dvojitými rýhami
by sa v případe, že napodobňujú póvodnú výzdo-
bu, dalo usúdit, že ani póvodná výzdoba neusilova-
la o ilúziu plastičnosti, čo taktiež zodpovedá
vývojovému stupňu až z konca storočia.
Valené klenby s lunetami sú už čisto neskoro-
renesančné.
Turecký dom bol teda postavený v štýle ne-
skorej renesancie, bez dožívajúcich pozdnogotic-
kých prvkov. Jeho tvaroslovie sa používá na
našom území už koncom 16. stor. Naproti tomu
budova ešte neobsahuje prvky ranobarokovej fázy.
Na základe tvarového rozboru možno teda dobu
jeho vzniku položit medzi roky 1580—1640.

153