Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Obdobie medzi rokmi 1580—1640 bolo dobou
trvalého ohrozenia slovenského úzernia Turkami.
Pokýrn tureckým pustošením v prvej polovici
16. stor. trpěla najma západná část Slovenska,
po polovici storočia sa turecký tlak sústreďuje
najma na bohaté stredoslovenské banské mestá.
V rokoch 1547—1593 panuje medzi Portou
a habsburským dvorom formálně prímerie, Turka-
mi sustavne porušované. Roku 1593, asi po dvoj-
ročnom napatí, sa rozputava očakávaná otvorená
vojna, končiaca sa Žitavským mierom roku 1606.
Iíeďže Turecký dom leží na nechránenej, smerom
k vtedajšej tureckej hranici otvorenej rovině,
ktorá bývala častým predmetom tureckých ná-
jazdov — Senec sám bol Turkami vypálený ešte
roku 1606, teda na samom konci vojny^ — je
nepravděpodobné, že by bolo k stavbě došlo
v období 1590—1606. Musela teda vzniknut
buď ešte v osemdesiatych rokoch 16. stor., alebo
- čo sa zdá byt pravdepodobnejšie — až po roku
1606.
Staviteïa domu nepoznáme, ale pre jednoduchost
i rustikálnejšie vyhotovenie stavby, zřejmé už
z premiešania talianskych renesančných prvkov
so stredoeurópskymi, možno uzatvárať, že to bol
buď domácí stavitel', alebo stavitel' z neďalekej
podunajskej oblasti Rakúska, s architekturou
ktorej, ako sme viděli, stavba súvisí. Kamenárske
práce nepřesahuj ú remeselnícku úroveň a možno
pri nich předpokládat domáci povoď.
Ani stavebníka kaštiela nepoznáme, avšak
osamotená, dominujúca poloha objektu uprostřed
námestia — býval snáď jedinou poschodovou
budovou v Senci — naznačuje, že ním mohol byt
senecký zemepán. Dom mu snáď služil ako letné
vidiecke sídlo, kam sa příležitostné uchyloval
za zábavou a odpočinkom; nasvědčovala by tomu
orientácia vačšiny obytných miestností na sever.
Na j staršími známými obyvatelmi seneckého
kaštiela boli Esterházyovci bývalí majitelia
nielen kaštiela, ale celého Senca. Senec nadobudol
spolu s inými rozsiahlymi majetkami roku 1642
vtedajší palatin Mikuláš Esterházy donáciou
od Ferdinanda IIIM Že by boli nechali Turecký
dom vystávat Esterházyovci, je nepravděpodobné;
od tak prohabsbursky exponovaného a katolického
rodu by sa v časoch rozvitej protireformácie už
sotva dala očakávat stavba v prísno renesančnom
štýle. I táto okolnost nám posúva stavbu před
rok 1642.

Predchodcami Esterházyovcov ako vlastníci
poddanského městečka Senca boli Thurzovci.
Roku 1523 nadobudol Senec spolu s inými ma-
jetkami donáciou od kráta Rudo vita I. Alex
Thurzo; v donačnej listině sa výslovné spomínajú
,,oppida Cheklez et Zempcz".^ Roku 1542 údajné
spisuje Alex Thurzo testamenty° ktorý býval
neskoršie predmetom častých a nechutných súd-
nych sporo v. Mal ním určit za dedičov Hloho-
veckého, Tematínskeho a Sintavského panstva,
ku ktorému patrii i Senec, svoje dcéry Annu
a Alžbětu; v případe vymretia ich linie sa malí
majetky vrátit ThurzovcomA 25. januára 1543
Alex Thurzo zomiera^ a Senec nadobúdajú jeho
dcéry. Staršia Anna, vydatá za Andreja Báthori-
ho^^ roku 1561 ešte žila, roku 1565 už asi nie.^
Po jej smrti vlastní Senec už iba mladšia Alžběta,
postupné vydatá za Jaroslava z Pernštejna,
Adama Ungnada a Juliusa Salma,^ spolu s ktorýrn
vystupuje roku 1571 ako majitelka Senca a matka
dcéry Annyjc Táto dcéra Anna Salinová přežila
oboch rodičov a zomiera ako vdova po Jánovi
Justinovi z Lichtensteina bez potomkov pravdě-
podobně roku 1596A V druhej polovici 16. stor.
teda Senec de facto nebol v thurzovských rukách,
ale v rukách přiženivších sa manželov.
V súdnom spore, ktorý po smrti Anny Salmovej
nastal o Sintavské, Hlohovecké a Tematínske
panstvo, teda i Senec, víťazia Stanislav a Mikuláš
Thurzo.^ Od smrti brata Mikuláša roku 1609 je
majitelom Senca Stanislav sámJ9 zomiera roku
1625, zanecliávajúc troch synov: Stanislava ml.
(f 1627), Adama (f 1635) a Michala (f 1636)d°
Najmladší z nich. Michal, objavuje sa roku 1633
v prameňoch ako pán Senca.^ Po Michalovej
smrti zabral Senec ako odúmrť roku 1636 fiskus,
nakoiko Michal zomrel bez mužských potomkovi
Ešte roku 1641 sa vedie o Senec už zrejme iba
iluzórny spor medzi příbuznýmiv následujúcom
roku ho spolu s inými majetkami nadobúda
donáciou Mikuláš Esterházy, palatin a přívrženec
Habsburgovcov, na ktorom v dobách vnútro-
politického napátia cisárovi zrejme velmi záležalo.
Esterházyovci usilovali o thurzovské majetky
na západnom Slovensku už prv.
Ako možní stavebníci seneckého kaštiela pri-
chádzajú teda do úvahy predovšetkým Stanislav
(v rokoch 1606—1625) a Michal (v rokoch 1625 —
1636) Thurzo. Skutočnosť, že Turecký dom
výtvarné súvisí s renesančnou architekturou ra-

154