Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

kúskeho Podunajská a nie Spiša, ktorý bol
domovom thurzovskej vetvy, vlastniacej Senec
a kde sa oba spomenutí Thurzovci prevažne
zdržiavali, by nepřekvapovala: stavba totiž vý-
tvarné suvisí právě s architekturou nedalekých
dolnorakuskych protestantských miest (Stein,
Krems, Retz), kam sa upínali politické sympatie
Thurzovcov. Za Thurzovcov ako stavebníkov by
hovořila i domnienka,^ že názov ,,Turecký" dom
mohol vzniknut skomolením z ,,Thurzovský";
názov ,,Turecký" tažko odůvodnit ináč než ne-
jasnou súvislostou s tureckými vojnami. Proti
tejto domnienke zdá sa svědčit jednoduchost
stavby, ktorá by pri tak významnom rode trocha
překvapovala, ako aj skutočnosť, že stavebníkom

Poznámky
1 V Státnom slovenskom ústrednom archíve v Bra-
tislavě ako súčasť Archívu čeklískej vetvy rodu Esterhazy
(ďalej iba Est. arch.), inv. č. 1874.
2 Opis Tureckého domu v archíve Slovenského ústavu
pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bra-
tislavě.
s Najma na Antonia da Sangallo ml. a raného Andreu
Palladia.
4 Preto možno považovat za vylúčené, že by bol
nárožný arkier neskoršou přístavbou, hoci sme neurobili
sondu.
3 V Linci, Harrachstrasse č. 9, podlá záznamu v Horno-
rakúskom pamiatkovom ústave vzniknutý po polovici
16. stor. Dalšie spomína bez udania dát Kurt Richard
Donin, Das BürgerAaus der Benuř^uuce úr ATederdo?wM,
Wien-Leipzig 1944, 17. Este častejšie sú v tejto oblasti
válcovité arkiere bez prízemia, na konzolách. Příčinou
ich konzolovitého zakončenia pod 1. poschodím bolo,
aby v úzkých uličkách nezavadzali premávke, čo v Senci
nebolo třeba. Donin (c. d., 63—66 a obr. 55—72) ich
kladie ešte do 16. stor., váčšinou však len na základe
tvarového rozboru. V Linci sa takéto arkiere vyskytujú
ešte vo vačšom počte ako v Dolnom Rakúsku.
s Bratislava, Beblavého ul., s arkierom, smerujúcim
nad Zámocké schody; Pezinok, Revolučná ul. č. 38
a Leningradské nám. č. 3 a 5. Na příbuznost kompozície
fasády posledného zo spomínaných domov so seneckým
kaštielom upozornil už Karol Kahoun, B^ure&uý vývoj
??Meg% nu zúpccBrom S7ovensA:M. Pamiatky
a múzeá VII (1958), č. 3, 115. Pôdorysne sa všetky
uvedené domy od seneckého kaštiela výrazné líšia.
? Túto otázku ústné nadhodil Jiří Kostka.
3 Kaštiel' vo Fričovciach tvarové súvisí s architektúrou

niečo rozsiahlejšieho kaštiela v Diviakoch bol asi
František Platthy, hlavný prefekt spomínaného
seneckého zemepána Michala Thurzu. Nukala by
sa tu analógia, že totiž i v Senci ide o sídlo vyššieho
thurzovského úradníka. Diviacky kaštiel' je však
pravděpodobně mladší. Pri zvážení týchto argu-
mentov třeba prizrief i k vtedajšej hospodářskéj
situácii a nepriaznivej zemepisnej polohe Senca:
čím do staršej doby by sme stavbu seneckého
kaštiela položili, tým budu slabšie.
Senecký kaštiel' teda vznikol pravděpodobně
v období medzi rokmi 1606 — 1636^, hoci ani jeho
skorší vznik nemožno vylúčiť. Je dielom buď
slovenského, alebo dolnorakúskeho stavitela a patří
asi do okruhu thurzovských stavieb.

južného Polska a nie podunajskej oblasti. Jeho stavite-
l'om bol Michal Sorger z Košic.
3 Pozři Artúr Slatinský, Re?iv3unčný Aa^heT* v D7-
riuAocTr u j'e7w reAwrJBMAcia. Sborník Zo starších výtvar-
ných dějin Slovenska, Bratislava 1965, 81—94. Slatinský
spomína, že kaštiel' mal byt podlá Matěj a Béla vystávaný
roku 1630, že však jeho pravděpodobný stavebník
František Platthy býval podlá z tých čias zachovaného
listu roku 1632 ešte vo Velkej Palúdzi. M. Bél, Vohhu
JÍMUguriue Movue 7p3íor7co-geograp7hc<2, Yiennae 1736,
2. diel, 345 spomína kaštiel' bez udania roku jeho vzniku
a tak sa móžeme domnievat, že bol skutočne dostávaný
až po roku 1632.
4° Dátum 1620 ako rok stavby tohto domu vyvodzuje
Kemény Lajos, Rozpony vúr ás vúru7j'u, Bratislava 1933,
91 z prvej časti dnes už neexistujúceho nápisu na fasádě,
zachyteného ešte Matejom Bélom (c. d., 2. diel, 163):
VIrtVtIs CoMeS InVIDIa. Bél v citácii používá iba
malé písmená. Podobná stavba, s dvorná polvalcovými
rizalitmi, taktiež zasadená do uličného frontu, vyskytuje
sa v Linci, Hauptplatz č. 4. Hornorakúsky pamiatkový
ústav vo svojich dokumentačných záznamoch kladie
dobu jej vzniku medzi roky 1550—1620. Upozornil ma
na ňu J. Kostka.
n Na Starom zámku v Dačiciach z rokov 1572—1579,
so súčasným zdóraznením oboch křídel fasády na dome
pánov z Lipé v Brně z roku 1589. Pozři Eva S amánko vá,
če-sAé ?'ene,sa?rce, Praha 1961, obr. 101
a August Prokop, Die AřúAre?r iu
A;M%3íge3e7hc7ú7ic7M?* Bezie7umg, Wien 1904, zv. III,
738—39, obr. 1020.
i2 Bližšie Mieczyslaw Z lat. Agi/iu au
Biulletyn historii sztuki 17 (1955), č. 1, 67.

155