tický donátor alebo náboženské ustanovizne —
řehole, připadne náboženské brat-stvá. Uhorsku
je táto situácia ešte vypuklejšia ako v ostatných
zemiach Rakúsko-Uhorska. Dokonca aj Bra-
tislava, ktorá mala vtedv velmi silný kontakt
s Viedňou, vďačí za svoje najvýznamnejšie diela
barokového maliarstva a sochárstva iniciativě
velkých mecénov, najma arcibiskupa Imricha
Esterházvho, sama objednává vtedy ešte málo,
nevýznamné práce od priemerných, váčšinou
městských mnelcov. Objednávka zo Skalice je
zaujímavá o to viac, že Skalica bola vždy vyslovené
slovenské město, ktoré nemálo nemecký patriciát,
ani vplyvných šlachtických obyvatelův.^ Pravdě-
podobně mala na rozhodnutie mestskej rady vplyv
osobnost vtedajšieho děkana fary Jozefa Gulika,
bývalého profesora trnavskej univerzity, ktorý
mohol Maulbertscha poznat z jeho práce pre
trnavských trinitárov a ktorý bol možno aj au-
torom programu oltárad" Bez významu nebola iste
ani blízkost Holíča s jeho prosperujúcou cisárskou
manufakturou, kde sa Skaličania mohli 1'ahko
dozvedief relácie o súčasných umelcoch Viedne,
a najma blízkost južnej Moravy, oblasti, pre
ktoru Maulbertsch často pracoval a s ktorou mala
Skalica oddávna úzké obchodné a kulturně styky.
Archívny materiál nám móže k tejto otázke
poskytnut iba niekolko údajov zo spomínaného
vyúčtovania výdavkov na stavbu oltára. Položky,
ktoré majú zrejme vztah k Maulbertschovi. sú
výdavky na cestu posla k ,,viedenskému umělcovi"
a na list. ktorý bol roku 1777 zaslaný do Yiedned"
Zaujímavé sú ďalšie výdavky na bližšie neurčené
..exkurzie" k nemenovánému maliarovi do Hra-
dišta a Velehradu roku 1777 a k tak isto nemeno vá-
nému maliarovi do Sobotišťap ktoré si móžeme
vysvětlit v tom zmysle, že rada města před
konečnou objednávkou oltárneho obrazu hladala
najskór vhodného autora na okoli a až podom sa
rozhodla objednat obraz u F. A. Maulbertscha.

Poznámky
^ K. Garas, ivo FeicAer ("7727—Bulletin
du Musée Hongrois des Beaux-Arts, Budapest 1958,
XII.
Y. Malíková, HndrG Fudinyer. Vlast i vodn ý časopis
1968, č. 1.


F. A. Maulbertsch. kresba k oltárnemu obrazu v Skalici,
Mieden, Albertina

s Xapr. oltárny obraz v r. k. kostole v Kňažej, okr.
Dolný Kubín z roku 1867, signovaný Max Racskay,
zobrazuj úci rozlúčku apoštolov Petra a Pavla před
popravou, je kompozičně ešte odvodený od F. A. Maul-
bertscha.

161