DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bakoš, Ján: Gotika v Rakúsku: (po výstave v Kremz̆i - Steine)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0189
dotera.] sie bádanie o rakúskom středověku věnovalo
azda najváčšiu pozornost a dospělo v spracovaní
aj najďalej, je tabulová mal'ba. Zatial' nástěnná
malba stále zostáva na periférii záujmu. I na tejto
výstave bola iba připomenutá miestnymi nástěn-
nými malbami kremžského minoritského kostola,
prináležiacimi niekolkým časovým vrstvám. Bol
to iste tento stav bádania, ktorý spósobil, že
i pozornost sprievodcov na výstave sa sústreďovala
výlučné na mal'bu tabutovú. Ale nepochybné
viedol na druhej straně k tomu, že pozornost
vystavovatelův sa nesustredila na vrcholné a teda
i váčšinou najlepšie spracované diela, ale na diela
viacmenej ,,neznámejšie".
Najstaršie vystavené dielo, tzv. Strahlenkranz-
madonna zo St. Lambrecht (příbuzná londýnskému
Trónu milosti, ale nie s ním autorsky totožná)
3. Hedách z Aňenzu (?), Štajersko, okolo 1430,
pieskovec, 76 x 44 x 25 cm. Foto Ritter
pochádza zo začiatku 15. stor. (1410). Už tým je
dané, že tabulová malba 14. stor., chudobnéjšia
na zachované diela, ale najprenikavejšie repre-
zentovaná žádnou častou Verdunského oltára, tu
nebola zastúpená, a tak za nepřítomnosti súhrn-
nejšieho pohladu na ostatné odbory monumentál-
ně j malby došlo k vynechaniu tejto dóležitej
zložky vývoja rakúskeho gotického umenia. Za-
čatie tabulovéj malby 15. stor. však zároveň
naznačovalo, že je to právě táto doba, keď sa
rakúska tabulová malba do velkej miery osamo-
statňuje od cudzích závislostí (medziiným hlavně
českých) a vytvára si vlastnú a kontinuitnú
produkciu. Z prvej polovice 15. stor. bol na výstave
zastúpený tzv. Majster Obetovania, Majster Li-
neckého ukrižovania ako zástupcovia vyznievania
takzvaného mákkého štýlu viedenskej malby a
jej sféry vplyvu, geniálny Majster zo zámku Lich-
tenstein a Majster Albrechtovho oltára pred-
stavujúci pokročilejší vývojový stupeň viedenskej
malby, odvrátenie od ,,mákkého" štýlu k vačšej
predmetnosti a hmotnosti. Spomenutí ma j stři
však neboli zastúpení svojimi hlavnými zacho-
vanými dielami, a chýbali aj mnohé doležité
diela a osobnosti. Spomeňme aspoň Ma j stra
Klaňania, alebo diela domnělého Hansa z Tü-
bingenu stotožňovaného niekedy s autorom vo-
tívneho obrazu zo St. Lambrechta (ktorého o-
kolie sice naznačuje vystavená St rahlenkranz -
madonna, ale asi nie je jeho dielorn), a i. Tieto
nedostatky znamenajú istú stratu i so zretelom
na našu středověků tabulová malbu, ktorá, ako je
známe, na začiatku 15. stor. vykazuje niektoré
vztahy právě k viedenskej malbě. Jej plná
konfrontácia by aj tu umožnila často potřebné
overenie.
Další priebeh vývoja tabulovéj malby Viedne
a Dolného Rakúska je na výstave reprezentovaný
dielami majstrovzv. Majster z Maria am Gestade,
ale najma najvýznamnějším maliarom Viedne
v sedemdesiatych rokoch, tzv. Majstrom des
Schottenaltares a jeho následovníkům Maj strom
Winklerovho epitafu, ktorého dielorn je i bra-
tislavská tabula s martýriom sv. Filipa. Vplyv
tohto významného maj stra ,,des Schottenaltares"
v nasej malbě bude třeba presnejšie preskúinať.
Salzburská malbu na výstave reprezentovali
predovšetkým diela prvého menom známého
maliara gotickej tabulovej malby Rakúska —
Conrada Laiba (Narodenie Krista, okolo roku
175
azda najváčšiu pozornost a dospělo v spracovaní
aj najďalej, je tabulová mal'ba. Zatial' nástěnná
malba stále zostáva na periférii záujmu. I na tejto
výstave bola iba připomenutá miestnymi nástěn-
nými malbami kremžského minoritského kostola,
prináležiacimi niekolkým časovým vrstvám. Bol
to iste tento stav bádania, ktorý spósobil, že
i pozornost sprievodcov na výstave sa sústreďovala
výlučné na mal'bu tabutovú. Ale nepochybné
viedol na druhej straně k tomu, že pozornost
vystavovatelův sa nesustredila na vrcholné a teda
i váčšinou najlepšie spracované diela, ale na diela
viacmenej ,,neznámejšie".
Najstaršie vystavené dielo, tzv. Strahlenkranz-
madonna zo St. Lambrecht (příbuzná londýnskému
Trónu milosti, ale nie s ním autorsky totožná)
3. Hedách z Aňenzu (?), Štajersko, okolo 1430,
pieskovec, 76 x 44 x 25 cm. Foto Ritter
pochádza zo začiatku 15. stor. (1410). Už tým je
dané, že tabulová malba 14. stor., chudobnéjšia
na zachované diela, ale najprenikavejšie repre-
zentovaná žádnou častou Verdunského oltára, tu
nebola zastúpená, a tak za nepřítomnosti súhrn-
nejšieho pohladu na ostatné odbory monumentál-
ně j malby došlo k vynechaniu tejto dóležitej
zložky vývoja rakúskeho gotického umenia. Za-
čatie tabulovéj malby 15. stor. však zároveň
naznačovalo, že je to právě táto doba, keď sa
rakúska tabulová malba do velkej miery osamo-
statňuje od cudzích závislostí (medziiným hlavně
českých) a vytvára si vlastnú a kontinuitnú
produkciu. Z prvej polovice 15. stor. bol na výstave
zastúpený tzv. Majster Obetovania, Majster Li-
neckého ukrižovania ako zástupcovia vyznievania
takzvaného mákkého štýlu viedenskej malby a
jej sféry vplyvu, geniálny Majster zo zámku Lich-
tenstein a Majster Albrechtovho oltára pred-
stavujúci pokročilejší vývojový stupeň viedenskej
malby, odvrátenie od ,,mákkého" štýlu k vačšej
predmetnosti a hmotnosti. Spomenutí ma j stři
však neboli zastúpení svojimi hlavnými zacho-
vanými dielami, a chýbali aj mnohé doležité
diela a osobnosti. Spomeňme aspoň Ma j stra
Klaňania, alebo diela domnělého Hansa z Tü-
bingenu stotožňovaného niekedy s autorom vo-
tívneho obrazu zo St. Lambrechta (ktorého o-
kolie sice naznačuje vystavená St rahlenkranz -
madonna, ale asi nie je jeho dielorn), a i. Tieto
nedostatky znamenajú istú stratu i so zretelom
na našu středověků tabulová malbu, ktorá, ako je
známe, na začiatku 15. stor. vykazuje niektoré
vztahy právě k viedenskej malbě. Jej plná
konfrontácia by aj tu umožnila často potřebné
overenie.
Další priebeh vývoja tabulovéj malby Viedne
a Dolného Rakúska je na výstave reprezentovaný
dielami majstrovzv. Majster z Maria am Gestade,
ale najma najvýznamnějším maliarom Viedne
v sedemdesiatych rokoch, tzv. Majstrom des
Schottenaltares a jeho následovníkům Maj strom
Winklerovho epitafu, ktorého dielorn je i bra-
tislavská tabula s martýriom sv. Filipa. Vplyv
tohto významného maj stra ,,des Schottenaltares"
v nasej malbě bude třeba presnejšie preskúinať.
Salzburská malbu na výstave reprezentovali
predovšetkým diela prvého menom známého
maliara gotickej tabulovej malby Rakúska —
Conrada Laiba (Narodenie Krista, okolo roku
175