Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

me dvadsiatych rokov cxprcsionizmiis, dada a naj-
ma futurizmus aktivně zasahovali do knižnej
kultury v Nemecku a Taliansku a významné
ovplyvnili aj mladú sovietsku typograhu.
V čase, ked Gropius vydává celkom tradičné
upravený program Bauhausu, uplynulo takmer
10 rokov od uverejnenia Marinettiho
a v kapitole Acvohdum fypo-
celkom v protiklade s tradíciami Bodo-
niho typograhe vyhlašuje: ,,Moja revolúcia sa
zameriava proti všetkému, čomu sa povie typo-
graheký súlad stránky a čo prekáža pohybu a proti-
pohybu . . ."3
Aj sovietska knižná grafika a typograňa sa
dala hned' po Októbrovej revolúcii na cestu expe-
rimentu, zavrhujúc klasicistickú typograhu. El
Lisickij, Rodčenko a Majakovskij stoja
na čele novej futurizmom ovplyvnenej typograhe
a najma Majakovskij revolučně zasiahol do typo-
grahekej úpravy poezie. Našiel adekvátny gra-
fický výraz pre svoj básnický štýl a je pozoruhod-
né, že v ňom pokračovali aj v neskorších rokoch,
ked sa sovietska typograha vracala ku klasicizmu
a neskór k secesii.
László Moholy-Nagy a Herbert Bayer sa zaobe-
rali sice typografickými experimentmi lmeď po
příchode na Bauhaus, lenže v prvých rokoch ich
nemohli realizovat vo weimarskej grahekej dielni,
ale len mimo sféry učilišta. Začiatočná pasivita
Bauhausu k typograhekým otázkám sa najmar-
kantně jšie prejavila na prvej výstave Bauhausu
roku 1923, ked postavili štvorhranný přízemný
rodinný domček, ktorého pódorys meral iba 12,7 x
12,7 m, a v ňom verejne demonstrovali uskutoč-
nenie hesla: Gwewfe u
V tomto domčeku bolo všetko, čo si vyžaduje
dobré fungujúci — hovoriac slovami Corbusiera
— ,,stroj na bývanie".
Aj ked na spomínanej výstave typograha ohý-
bala, výstava vplývala na kryštalizačný proces
funkcionalistickej typograhe. V októbri 1925
vyšlo osobitné číslo lipského časopisu Typoyru-
p/oůcAe v ktorom učitelia Bauhausu
(Moholy-Nagy a Schwitters) a knižní umělci
mimo Bauhausu (El Lisitzkij a Jan Tschichold)
formulovali následuj úce zásady funkcionalistickej
typograhe v podobě 8-bodového programu:
1. Nová typograha je účelová (zweckbetont).
2. Učelom typograhe je oznamovat. Oznam

sa má zveřejnit najstručnejšou, najjednoduchšou
a najdóraznejsou formou.
3. Ak typograha má plnit sociálnu úlohu, vyža-
duje si vnútornú a vonkajšiu organizáciu použi-
tého materiálu.
4. Vnútorná organizácia znamená obmedziť sa
na základné prostriedky typograhe, na písmo,
číslice, znaky a linkový materiál zo sadzačskej
kasy a sádzacieho stroja. Elementárnou formou
písma je grotesk všetkých variácií v obyčajnom,
polotučnom, tučnom — úzkom alebo širokom
řeze.
5. Vonkajšiu organizáciu zaručuje kontrastná
úprava a volba kontrastných foriem, velkostí
a sily písma.
6. Elementárna úprava vylučuje akékotvek
použitie ornamentu. Použitie liniek a iných ele-
mentárnych foriem (štvorcov, kruhov a trojuhol-
níkov) musí mať opodstatněme v celkovej kon-
štrukcii.
7. Nová typograha sa opiera o normalizované
formáty papiera (DIN), lebo len takto možno
zvládnut rozsiahlu organizáciu tlačiarstva.
8. Elementárna úprava nie je ani v typografii
absolútna a konečná, lebo pojem elementárnej
úpravy sa mění a podlieha změnám ako samy
prvky, z ktorých sa skládá.
Pionierom zásad funkcionálněj typograhe a jej
teoretikom v Bauhause bol Moholy-Nagy (1895
— 1946).s Spolu s Gropiom zodpovedal za vy-
dáváme (Vydavatelům tejto mo-
dernej knižnice teoretických učebnic o umeleckej
tvorbě bol Albert Langen-Verlag. Od roku 1925
do 1931 vyšlo z povodně plánovaných 50 zvázkov
14 knih, z nich 12 upravil Nagy a dve aj napísal.)?
Výsledky svojich experimentov v oblasti typo-
grahe Nagy prvý raz zhrnul v osobitnom článku
ZeifyeřTm&se Zfe^e, PruaAs, AnŮP
V článku sa dožadoval, aby úprava tlačí adekvátně
vyjadřovala súčasnú techniku a vkus. Vychádza-
júc z daného stavu stroj ověj sadzby a rátajúc
s reálnou možnosťou rozvoj a fotosadzby Nagy
konštatoval, že knižná kultúra sa pohybuje na
úrovni Gutenbergovej produkcie a zaostává za
úpravou časopisov a plagátov. Likvidáciu šedosti
knižných stráň očakával Nagy od upravovatelův,
ktorí by boli schopní využit možnosti strojového
a materiálového rozvoj a polygrahe a zároveň
aplikovat optické zážitky aj v typografii.

81