Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Tomáš Štraus

Východoeurópsky a stredoeurópsky konštruktivizmus
vo svetle vlastných programových teorií
(Pokus o komparáciu.)

1. Niekoïko historických poznámok
Aj keď mnohé, ba i podstatné z dějin konštruk-
tivizmu je ešte nejasné, ak berieme do úvahy reálie,
t. j. umělecké diela, a nie programy, alebo lepšie
predovšetkým reálie a potom len programy, vy-
chodí nám, že v zdroj och konštruktivizmu stoj a
ako prvé historické diela predovšetkým Tatlinove
reliéfy z rokov 1913 a 1914. Časová následnost
ich bezprostredne primkýňa k istému obdobiu
vývinu kubizmu. Zvlášť k Picassovým materiá-
lovým kolážam z obdobia 1912—1914, ktoré Tatlin
osobné spoznal za svojej návštěvy v Paříži v jeseni
1913. Je tu však v podstatě už istá rozdielnosť.
ktorá předurčuje další vývin a poznamenává
v rozhodujúcej miere vlastné neskoršie konštruk-
tivistické idey. Kým u Picassa sú nové materiály
predovšetkým pomocným výtvarným prostried-
kom (ide o akúsi materializáciu znázorněného a vy-
mýtenie objemu), u Tatlina od začiatku nejde
o vecnosť, o bezprostřednost a zdóvodnenie ma-
liarskeho rozprávania, ale o programové abstraktno-
konštrukčné východisko.
Materiál u Tatlina si podržiava póvodné hmot-
né vlastnosti; nemá nikde a nikdy imitatívnu
funkciu a ozřejmuje sa iba vo vztahu k imanentne
poňatým obrazovým priestorom. Je preto jediným
realizačným prostriedkom tohto svoj rázného ma-
liarstva, alebo azda ešte presnejšie: prvého bez-
předmětného sochárstva v dějinách. Dřevo, kov,
sklo, štuka a lepenka, ktoré tvoria materiál vý-
stavy historických Tatlinových maliarskych rc-
liéfov, sú lepené, malované a ináč upravované;
v zásadě však už nenahraditelné, povedzme,
malbou či iným materiálom. Vec je predovšetkým
sama sebou.
Preto viac ako s Picassovými maliarskymi
reliéfmi súvisia Tatlinove pokusy azda s kon-
štrukčným sochárskym směrováním Alexandra
Archipenka, ktorý žil od roku 1908 v Paříži a od
roku 1912 i literárně (pravda, s nádychom symbo-
lickej významnosti) formuloval význam čistého
konštrukčného počinu. Značný vplyv okrem tých-

to paralelných pokusov, ktoré Tatlin, ako ukazujú
historické skúmania, poznal i z osobného zážitku,
má jeho vlastná scénograhcká tvorba, ktorou sa
Tatlin aktivně zapodieval od roku 1911 paralelné
s Larionovou. (Obdobný historický význam vo vý-
vine druhej velkej postavy ruskej avantgardy -
Maleviča — ako túto hypotézu vyslovil u nás
prednedávnom Miroslav Lamač^ — má jeho scéno-
grahcká spolupráca na Kručonichovej a Maťu-
šinovej opere Víťazstvo nad slnkom. Scénogra-
hcká maketa z roku 1913 dokazuje, že historický
čierny štvorec na bielom pozadí vzniká v tomto
roku, vyvracajúc pochybnosti, ktoré boli pred-
nedávnom vyslovené niektorými francúzskymi
uměleckými historikmi o době vzniku hraničných
diel nonhgurácie.)
Expanzia do priestoru a tým aj organická in-
tegrácia dalších prvkov a další stupeň premeny
umenia — maliarstva na umenie — objekt nazna-
čuje Tatlinova ďalšia séria reliéfov, nazývaná
autorom Rohové reliéfy a pochádzajúca z roku
1915. Je to v čase, keď jeden z dalších tvorcov
nového slohu Gábo komponuje ešte v podstatě
klasické kubizujúce hlavy s monolitným látkovým
poňatím, obdobné ako Boccioni alebo Duchamp,
Laurens, Lipchitz, Gutfreund a další priekopníci
novej plastiky. Pravda, Tatlinove pokusy sú
tu ešte v podstatě intuitivné a nie sú sprevádzané
tak markantnou teoretickou interpretáciou, ako
je to dobové zřejmé už u Maleviča a dalších z Ru-
sov. (Keď Tatlin spolu s Rodčenkom a Jakulevom
výzdobujú roku 1917 historické Café pitoresque,
je preto možné, že v ich tvorbě rezonujú ešte vývi-
nove zastaralé klasické prvky kubizmu.) Rozhodu-
júci vplyv na dozretie perspektiv, možností a tým aj
na teoretické pochopenie zmyslu vlastného kon-
štruktivizmu mala Velká októbrová revolúcia.
Konštruktivizmus — po tomto dátume — zna-
mená viac ako diela či jednoliaty sloh, predovšet-
kým isté všeobecné zásady: novů estetickú, ba sve-
tonázorovú koncepciu.
Októbrová revolúcia otvára zásadné nové mož-
nosti vztahu umelca a spoločnosti. Naznačuje

i n