Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:
Blühová, Irena: Bauhaus - očami bývalého študenta
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.31181#0328

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
devitzovej SAP (Socialistische Arbeiterpertei, niečo
medzi sociálnodemokratickou a komunistickou
stranou). Ide o toho istého Seydevitza, ktorý
po vojně znovu budoval drážďanskú galériu a stal
sa jej riaditeiom. Docielili sme takú jednotu pri
akciách (v teoretizovaní nie), že právě táto jed-
nota sposobila spomínaný odhad 90 % komunistov.
SpoloČne sme chodili lepit plagáty, spoločne stáli
před Junkersovými a ostatnými závodmi, chodili
po nedeliach na vidiecke agitácie a rozšiřovali tlač.
Anhalt stál před volbami, nacisti sa začali chovat
hlučnejšie a sebavedomejšie. Tlak sa zváčšoval
a s nim aj protitlak. Až jedného dňa, keď bol
Dessau zase plný plagátov a továrenské múry
hesiel, našli sa zradcovia a udali a usvědčili nie-
kolkých študentov a robotníkov. To však bola voda
na mlýn. Koleso sa dalo prudko do pohybu.
Usvědčených zahraničných študentov ihned vy-
kázali z Anhaltu a německých zo školy. Mali na to
paragraf. Judita Kárászová, Maďarka, odchádza
do Berlína, Jakov Budkov, Poliak, do Lipska.
Právě dokončoval diplomovú prácu. Konzultan-
tom mu bol právě riaditel Mies van der Rohe.
Na schôdzku vedenia Bauhausu s majstrami, kde
sa tieto otázky prerokúvali, prvý raz v historii
Bauhausu nebol přizvaný ,,Studentenvertreter"
(zástupca študentov), ktorý podlá štatútu patřil
do kolegia riaditela. Tak sa rokovalo o nás bez
nás, ako neskór často. Študenti sa rozhodli vyslat
dvojčlennú delegáciu, mna a Haj a Roseho, vte-
dajšieho předsedu odborovej organizácie (študenti
ako pracujúci v produktívnych dielňach patřili
do odborovej organizácie BUTAB-u — Bund der
technischer Angestellten, teda do organizácie
technikov) k ministrovi školstva; dokladné sme
sa na to připravili. Akoí Dozvěděli sme sa, že je
to zástanca řeči Ido proti Esperantu a že každého,
kto s ním v tom suhlasí, podporuje. Dva dni sme
študovali, v čom sú rozdiely v týchto medzinárod-
ných jazykoch. Poučili nás o tom odborníci.
Námaha bola, žial', zbytočná. Jeho averzia voči
komunistom bola váčšia ako voči esperantu, a tak
sme nepochodili. Po neúspešnom návrate od mi-
nistra následovalo manifestačné odprevádzanie
vylúčerných z o školy a vykázaných z Anhaltu
na stanicu. Potom sa už události hrnuli. Hned'
bola zvolaná schodza všetkých pokrokových
študentov. Ako som povedala, bolo ich asi 90%.
A tu sa ukázala solidarita, ktorá sa vytvořila
zo správnej metódypolitickej prácevKOSTUFRE.

Na tejto pôde sa vlastně začalo hnutie jednotnej
fronty roku 1932. Popři nespočetných slávnych
kapitolách historie Bauhausu bola aj jedna málo
známa, neslávna. Musí sa aj o nej vediet. Ako to
v historii bývá, čo je pre jedných slávne, zákonité
je pre druhých opakom. Aj tu by bolo jednostranné
zovšeobecňovanie nezdravé a nesprávné. Musíme
si to spresnif. Neslávne to bolo pre jednotlivcov,
ktorí to zapříčinili, a slávne pre 90% študentov
plus niektorých na ich straně stojacích majstrov.
O aku velkú událost ideí Prvý a jediný štu-
dentský štrajk na pôde Bauhausu, keď sa po prvý
raz dostala polícia na akademická pódu. (Prízvu-
kujem, že po prvý raz, lebo sa to stalo ešte raz:
bola to už nacistická polícia, ktorá v Berlíne s ko-
nečnou platnosťou likvidovala Bauhaus.) Vstupom
policie sa mala rozpustit štrajková schodza študen-
tov a znemožnit štrajk. Ako sa odohrala táto
neslýchaná událostí Presne vám ju popíšem, lebo
som to přežila ako aktívna členka výboru KOS-
TUFRY. Prv však dovolte, aby som citovala,
čo napísal známy časopis Carla von Ossietzkeho
WELTBÜHNE 19. júla 1932 o týchto udalostiach.
Azda je vám známe, že Weltbühne nebol komu-
nistický časopis. Bol humanisticko-liberálny a na
najvyššej úrovni. Píše:
,,Die Leitung des Bauhauses in Dessau, das
unter Gropius und Hannes Meyer Weltbedeu-
tung erlangt hatte, ging nach der Massregelung
von Hannes Meyer im Oktober 1930 in die Hän-
de des Architekten Mies van der Rohe über.
Hannes Meyer war geflogen, weil seine Ein-
stellung zum Bauhausunterricht nicht mit den
Anschauungen der Stadtvertretung überein-
stimmte und weil sie den persönlichen Interessen
der Meister Kandinsky und Albers zuwiedcrlief,
die durch eine Erweiterung der exaktwissen-
schaftlichen Lehrfächer ihre Stellung bedroht
sahen. Nachdem der rote Direktor entfernt,
rote Studierende ausgewiesen worden waren und
der neue Direktor Mies van der Rohe das Amt
eines Komunistemeinigers übernommen hatte
setzte eine folgerichtige Entwicklung zum Fas-
cismus ein, erkennbar an:
neue Satzungen, Schulgelderhöhung, Ab-
schaffung der Produktivarbeit in den Werk-
stätten (teilweise) Annulierung aller Rechte der
Studierenden und ihrer verantwortlichen Mitar-
beit an der Gestaltung des Bauhauses . . . atd'.
atd'. ..."

132
 
Annotationen