Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 170
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0366
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Jozef G. Cincík

Vplyv Bauhausu na súčasnú architekturu v USA

Este před rokom 1932, končiac právnické štúdiá
v Prahe, som občas navštívil svojich priatelbv —
maliarov, študujúcich na tamojšej Akademii vý-
tvarných umění. Išlo o skupinu posluchačův po-
chádzajúcich zo Slovenska, ponajviac žiakov prof.
Viléma Nowaka. Jeho škola bola v tých časoch
najprogresívnejšia a najliberálnejšia. Umiestnená
bola v novom pavilóne Akadémie spolu s Archi-
tektonickou školou prof. Josefa Gočára, ktorú
sme preto v študentskom slangu nazývali aj
,,Gočárovna". Naproti tomu v staršej budově
Akadémie v škole profesora Obrovského končil
svoje štúdiá mój obiubený, humorom oplývajúci
Cypro Majerník. K němu ma už roky viazala
zvlášt.na 1'udská náklonnost a sympatia, keďže
som v ňom videi ,,vel'kokostolianskeho rebelanta
i vyhnanca'^, ktorý — hoci syn nie celkom chu-
dobného gazdu — rozhodol sa dat na tfnistú cestu
výtvarného umenia, opustiac pluh za prekárania
svojho rodiča. Vyvolajúc Cypra Majerníka z ate-
liérov prof. Obrovského, zaujímal som sa predo-
všetkým o jeho sociálno-existenčný stav, pretože
neustále zápasil o živobytie — bez akejkoivek
podpory. On ma ale predbehol, dychtivo mi ozná-
miac, že Marcel Breuer z Dessau, asistent profe-
sora Waltera Gropia, prišiel právě do Prahy.
A teda, kedže viem aj po maďarský, či sa s ním
nechcem pozhovárat, lebo je rodákom z Pécsvá-
radu. To bolo moje prvé stretnutie so živým
,,bauhauzistom", tesne před zatvorením dessau-
skej školy.
Marcel Breuer, hnaný zvláštnym inštinktom,
začal v podstatě emigrovat už před zatvorenim
školy v Dessau. Bauhaus stál vtedy pod novým
riaditeistvom Miesa van der Rohe, ktorý čelil
omnoho nebezpečnejšej politické j situácii než
predtým zakladatel' Bauhausu Gropius. Celé hnutie
Bauhausu označovala nacistická hitlerovská stra-
na — nastupujúca roku 1932 v provincii Anhalt —
ako ústav dekadentov, podvratníkov a symbol
bolsevizmu. Napriek všetkej námahe vtedajšieho
vedúceho kultúrnych záležitostí v Dessau dr.
Fritza Hesseho a Miesa škola bola napokon v ok-
tóbri 1932 zatvorená, a to aj navzdory medziná-
rodnému protestu.

Mies van der Rohe sa však nevzdával nádeje
a přenesením Bauhausu do Berlína — do budovy
istej opustenej továrně na telefony — snažil sa
predížit život tejto vynikajúcej architektonickej
a výtvarnoumeleckej školy. Podařilo sa mu to na
krátkých šest mesiacov, plných nepříjemností,
ktoré sa stupňovali tak, ako sa Hitler a jeho stú-
penci viac a viac zmocňovali veřejných věcí.
Marcel Breuer ako by to všetko bol předvídal.
Po odstúpení Gropia z riaditel'ského miesta Bau-
hausu začal sa zavčasu odpútavať od německých
pomerov, znemožňuj úcich akúkolvek výkonnú
prácu na poli progresivně, humanisticky a sociálně
koncipovaného programu Bauhausu. Prakticky
preto sa javil Marcel Breuer v mojich očiach ako
prvý ,,emigrant vagans". On vlastně medzi prvými
začínal exodus bauhauzistov z Nemecka po Europe
a neskór do Ameriky ešte před chýrnym rozho-
vorom riaditela Ludwiga Miesa van der Rohe
s hitlerovským ministrom kultúry von Rosen-
bergom (mimochodom rozhovor sa konal za pí-
sacírn stolom navrhnutým už dávnéjšie bauhau-
zistaini, ktorý dokonca sám Rosenberg považoval
za velmi účelný). Po tomto neskoronočnom,
vášnivom rozhovore sa zdálo, že Bauhaus a všetky
hodnoty, ktoré reprezentoval od roku 1919, budú
teraz predsa len zachráněné. Počas celého dra-
matického jednania za bauhauzistickým písacím
stolom v júli 1933 čakal takmer celý profesorský
zboř v reštaurácii, otvorenej do neskorých noč-
ných hodin, a čihal v strese na návrat direktora
z Rosenbergovej kancelárie.
Mies van der Rohe oznámil najprv svojim kole-
gom změněný, quasi-liberálnejší Rosenbergov po-
stoj, odlišný od posto j a Gestapa, ktoré 11. apríla
1933 prekutalo školskú budovu, hladajúc doku-
menty po komunistickej činnosti, a zakázalo
študentom aj profesorskému zboru vstup do nej.
Po nadiahčení stiesnenej nálady svojich koiegov
a po přípitku na novů nádej Mies náhle vyhlásil,
že napriek Rosenbergovmu príslubu predsa len
bude na j vhodné jšie sa vystříhat eventuálně j per-
zekúcie a školu zatvoriť. Takto vlastně Mies van
der Rohe predvídavo a energicky predišiel inten-
ciám nového režimu a týmto dňom sa fakticky

170
loading ...