Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 58
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0064
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
slohového vývoj a otvárali cestu zmyslovejšiemu
chápaniu tvaroslovného detailu a vyzdvihnutiu
jeho dekorativněj malebnosti.
V době okolo polovice storočia opátovne Brati-
slava rozvila v plnej miere problematiku odrá-
žajúcu principy súčasného vývoja v Podunajsku.
Stavebná dielňa dómu sv. Martina podněcovaná
priamym clotykom s viedenskými hutami dokončuje
halové trojlodie. V riešení klenbového systému sa
stavba velmi úzko přimkla k stavitelovi Hansovi
Puchspaumovi a rozviedla ďalej jeho viedenskú
schému z roku 1446.17 V duchu jeho intenci! vyšla
zo sieťovej osnovy rebrovej kresby, ktorej pone-
chala rytmus jednotlivých klenbových polí, avšak
v miestach dotyku rebier hlavněj a bočných lodí
sa tieto rozštepujú a spájajú v podobě konkávne
přehnutého štvorca. Ide tu teda iba o prvé prejavy
ohýbania rebier, ktoré celkom nepotlačili pravi-
delnost rytmu klenbových travé, avšak naznačujú
už výtvarné akcentovanie rebrovej siete ako čini-
tela přestupujúceho všetky priestory výškové
zjednotenej siene. Vysvátením roku 1452 bola
ukončená stavba vývinove velmi závažná, kde
sa z praktických dôvodov este dlho používalo


12. žahra, farský kostol sv. Ducha (pódorys), založený
rokn 1275, klenba locle okolo pol. 15. stor. (foto
archív SÚPSOP Bratislava)

presbytérium po vodného kostola. Nová svátyňa
ho nahradila až v druhej polovici storočia. Vo-
didlom pre budovanie pretiahnutej hlbokej sva-
tyně zaklenutéj sieťovým vzorcom sú najma
letopočty 1476 a 1487, ako aj historicky zaujímavé
svorníky.18 Výškové vypátý úzký priestor a staršia
osnova klenbových polí s rebrom hruškového
profilu priberá len v tvaroslovnom detaile slohové
prvky odpovedajúce umeleckej atmosféře doby
vzniku.
Z uvedeného vyplývá, že hlavné ťažisko archi-
tektonického rozvoja prvej polovice 15. stor. sa
v podstatě sústredilo v dvoch centrách už neskoro-
gotického zamerania, pričom, pravda, třeba vziať
zřetel’ aj na ich pôsobenie ako regionálneho ohniska
dobovej staviteïskej produkcie. Popři monumen-
tálnom košickom podujatí bol to najma bratislav-
ský podnik, ktorý najnaliehavejšie nastolil zá-
kladný problém, t. j. priestorové riešenie vychá-
dzajúce z výtvarného domyslenia dispozície siene.
Po 14. stor. sústredenom na výstavbu bazilikálnych
městských chrámov, kde sa len zriedkavo uplatnil
neskorý stupeň snáh o odhmotnenie stavebného
organizmu a ktoré na svojom konci dospělo nanaj-
výš k priestorovému útvaru pseudohaly, prináša
hutá sv. Martina k nám koncept zodpovedajúci
novým, najsúčasnejším stredoeurópskym snahám.
Sieňové trojlodie len s nepatrné širšou střednou
lodou rozdělené štíhlými polygonálnymi piliermi,
zachytávajúcimi vejáre klenbových rebier, je do
polovice storočia najvyspělejším riešeníni tejto
priestor ověj formy. J e hlavným impulz o m pre úsilie
zamerané na jednotiaci prehladný sieňový interiér,
odpútaný od viazanej a strukturálně prísnej osno-
vy predošlých systémov.
Posledky tohto priestorotvorného procesu, ku
ktorého aplikácii sa slovenské stavitelstvo prebí-
jalo velmi namáhavo, dóslednejšie sa přej avili až
v bohatej produkcii poslednej třetiny storočia.
Avšak ešte predtým na Spiši dochádza k velkej
sérii prestavieb zahrnujúcej okrem novej sieťovej
klenby kostola v Spišských Vlachoch z roku 1434
skupinu malých dědinských kolonizačných kosto-
lov. Jednolodia s raným presbytériom v Milbachu,
Zehre, Dravciach, Danišovciach, Smižanoch, Vr-
bové, Eubici, Spišskej Sobotě a v rade dalších obcí
sa v priebehu druhej třetiny storočia výměnou
trámového stropu klenbou na středné štípy změ-
nili na malé sieňové dvojlodia. Pri váčšine stavieb
sa nerozšiřuje staršia dispozícia, len na póvodné

58
loading ...