DOI Heft:
III.
DOI Artikel:Petrová-Pleskotová, Anna: Bratislavskí výtarní umelci a umeleckí remeselníci 18. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51371#0217
harda Kriiiera, sochára Jakuba Schwartza a celého
radu uměleckých remeselníkov. Vybavuje sa
z nich súčasne obraz barokového, puristickými
zásahmi druhéj polovice 19. stor. váčšinou celkom
zničeného interiéru uhorského korunovačného chrá-
mu a jeho zariadenia.
Celkove je získaný materiál dalším dókazom,
že výtvarný život Bratislavy popři dlhodobom
i príležitostnom pósobení cudzích, najma rakús-
kych výtvarníkov neraz európskeho významu,
ako bolí J. R. Donner, P. Troger, F. A. Pilgram,
F. A. Maulberts-eh, F. X. Mess ers chmidt, F. A.
Palko, F. K. Pálko a d’., v 18. stor. rozhodujùcim
spôsobom spoluvytvárala početná obec domácích
umelcov a uměleckých remeselníkov.
Mena jednotlivých výtvarníkův a remeselníkov
uvádzam v ďalšom podlá abecedného poriadku;
v zátvorkách za priezviskom, resp. menom sa
zaznamenávájú ich případné varianty. Záznamy
v jednotlivých heslách radíme přitom chrono-
logicky.
Poznámky
1 Ide konkrétné o následovně matriky: Matrika po-
krstených (dalej MP) fary sv. Martina, ročníky 1730 —
február 1740 (vrátane), 1773—1785, 1798, január—
august 1800; matrika sobášených (dalej MS) fary sv.
Martina, ročníky 1730—1740; matrika zomretých (dalej
MZ) fary sv. Martina, ročníky 1793—1805. Ďalej MP
fary Blumentál, ročník 1784 a MP obce Devin (dnes
súčasť tzv. Velkej Bratislavy), ročníky 1734—1735
a 1745 — máj 1748. Podlá menného registra sme v mat-
rike pokrstených (ročníky 1710—1743) a v matrike
zomretých (ročníky 1781—1819) ev. a. v. fary v Brati-
slavě vyhladali data o známých už umelcoch. Katolické
matriky sú písané prevažne v latinskej řeči, iba z malej
časti po německy, resp. latinsko-nemecky. Excerpované
ev. a. v. matriky sú nemecké. Všetky matriky sú uložené
v Štátnom archíve v Bratislavě, za ich ochotné sprístup-
ňovanie pracovníkům archívu týmto ďakujem. Za objas-
nenie niektorých latinských výrazov a termínov ďakujem
kolegom z HÚ SAV — V. Sedlákovi a M. Vyvíjalovej.
2 Kniha občanov — Bürgerbuch (sign. 2e—5), ako aj
účty dómu sv. Martina z rokov 1733—-1750 (sign. EC34—
EC42) sú v Mestskom archíve v Bratislavě. Za ich ochotné
sprístupňovanie pracovníkům archívu vyslovuj em touto
cestou vďaku.
3 Garas, Klára, Magyarországi festészet a XVIII.
században, Budapešť 1955.
4 Aggházy, Mária, A barokk szobrászat Magyaror-
szágon I—III, Budapešť 1959. Register v III. dieli,
počínajúc stranou 163.
5 Csatkai, Endre, Pozsonyi képzomůvészek és ipar-
můvészek 1750 és 1850 között. Muvészettórténeti Értesíto,
roč. XII (1963), č. 1, s. 19 a n.
6 Luxová, Viera, Archivně záznamy o bratislavských
umelcoch a remeselnikoch, Ars 1968, č. 1, s. 177—181.
7 Jančová, Katarina, Bratislava v grafike minulých
storoči. Zborník Zo starších výtvarných dějin Slovenska,
Bratislava 1965, 293, 295—297.
8 Mihalik, József, Háromszáz év a pozsonyi otvosség
tôrténetébôl. Muzeumi és Konyvtári Értesíto, V. ročník
(1911), 85—161; Kószeghy, Elemér, Magyarországi
ötvösjegyek a kozépkortól 1867-ig, Budapešť 1936.
9 Petrová-Pleskotová, Anna, Sochár a architekt
Juraj Rafael Donner vo sveťle bratislavských matrik. Ars
1969, č. 1, 163—166.
211
radu uměleckých remeselníkov. Vybavuje sa
z nich súčasne obraz barokového, puristickými
zásahmi druhéj polovice 19. stor. váčšinou celkom
zničeného interiéru uhorského korunovačného chrá-
mu a jeho zariadenia.
Celkove je získaný materiál dalším dókazom,
že výtvarný život Bratislavy popři dlhodobom
i príležitostnom pósobení cudzích, najma rakús-
kych výtvarníkov neraz európskeho významu,
ako bolí J. R. Donner, P. Troger, F. A. Pilgram,
F. A. Maulberts-eh, F. X. Mess ers chmidt, F. A.
Palko, F. K. Pálko a d’., v 18. stor. rozhodujùcim
spôsobom spoluvytvárala početná obec domácích
umelcov a uměleckých remeselníkov.
Mena jednotlivých výtvarníkův a remeselníkov
uvádzam v ďalšom podlá abecedného poriadku;
v zátvorkách za priezviskom, resp. menom sa
zaznamenávájú ich případné varianty. Záznamy
v jednotlivých heslách radíme přitom chrono-
logicky.
Poznámky
1 Ide konkrétné o následovně matriky: Matrika po-
krstených (dalej MP) fary sv. Martina, ročníky 1730 —
február 1740 (vrátane), 1773—1785, 1798, január—
august 1800; matrika sobášených (dalej MS) fary sv.
Martina, ročníky 1730—1740; matrika zomretých (dalej
MZ) fary sv. Martina, ročníky 1793—1805. Ďalej MP
fary Blumentál, ročník 1784 a MP obce Devin (dnes
súčasť tzv. Velkej Bratislavy), ročníky 1734—1735
a 1745 — máj 1748. Podlá menného registra sme v mat-
rike pokrstených (ročníky 1710—1743) a v matrike
zomretých (ročníky 1781—1819) ev. a. v. fary v Brati-
slavě vyhladali data o známých už umelcoch. Katolické
matriky sú písané prevažne v latinskej řeči, iba z malej
časti po německy, resp. latinsko-nemecky. Excerpované
ev. a. v. matriky sú nemecké. Všetky matriky sú uložené
v Štátnom archíve v Bratislavě, za ich ochotné sprístup-
ňovanie pracovníkům archívu týmto ďakujem. Za objas-
nenie niektorých latinských výrazov a termínov ďakujem
kolegom z HÚ SAV — V. Sedlákovi a M. Vyvíjalovej.
2 Kniha občanov — Bürgerbuch (sign. 2e—5), ako aj
účty dómu sv. Martina z rokov 1733—-1750 (sign. EC34—
EC42) sú v Mestskom archíve v Bratislavě. Za ich ochotné
sprístupňovanie pracovníkům archívu vyslovuj em touto
cestou vďaku.
3 Garas, Klára, Magyarországi festészet a XVIII.
században, Budapešť 1955.
4 Aggházy, Mária, A barokk szobrászat Magyaror-
szágon I—III, Budapešť 1959. Register v III. dieli,
počínajúc stranou 163.
5 Csatkai, Endre, Pozsonyi képzomůvészek és ipar-
můvészek 1750 és 1850 között. Muvészettórténeti Értesíto,
roč. XII (1963), č. 1, s. 19 a n.
6 Luxová, Viera, Archivně záznamy o bratislavských
umelcoch a remeselnikoch, Ars 1968, č. 1, s. 177—181.
7 Jančová, Katarina, Bratislava v grafike minulých
storoči. Zborník Zo starších výtvarných dějin Slovenska,
Bratislava 1965, 293, 295—297.
8 Mihalik, József, Háromszáz év a pozsonyi otvosség
tôrténetébôl. Muzeumi és Konyvtári Értesíto, V. ročník
(1911), 85—161; Kószeghy, Elemér, Magyarországi
ötvösjegyek a kozépkortól 1867-ig, Budapešť 1936.
9 Petrová-Pleskotová, Anna, Sochár a architekt
Juraj Rafael Donner vo sveťle bratislavských matrik. Ars
1969, č. 1, 163—166.
211