Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 147
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0153
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Retabulum na oltáři sv. Anny, pri západnej
stene prvého južného piliera od svatyně, má předě-
lu, skriňu s párom pohyblivých krídiel a nástavec.
Predela je dnes prázdna, povodně v nej bol viac-
figurálny reliéfny výjav, ako na to poukazuje obrys
pozlátenia na zadnej stene niky. Skriňu oltára
vytvára plytká nika, hoře ukončená půlkruho-
vým oblúkom, v nej sú sediace postavy sv. Anny a
P. Márie s Ježiškom, za nimi na zadnej stene je
reliéf stojaceho anjela, ktorý drží závěs. Na vnútor-
ných stranách pohyblivých krídiel sú v reliéfe
postavy sv. pustovníkov Pavla a Antona. Obrazy
na žádných stranách krídiel představuj ú cleno v
sv. Příbuzenstva. Reliéf edikuly v střede nástavca
představuje Máriu Magdalénu, ktorú nesú an jeli
do neba, na hornej časti edikuly stojí anjel.
Oltář sv. Anny si okrem nástavca zachovává
takisto gotickú skriňovú strukturu, na architek-
túre sa zas naplno rozvij a renesančná dekoratívna
řezba, ktorá sa po prvýkrát a akosi nesmelo obja-
vuje v arche na oltáři sv. Juraj a v Sp. Sobotě,
ktorý tiež vyšiel z Pavlovej dielne. Predela oltára
sv. Anny spočívá na nízkom soklíku, jeho čelnú
stenu zdobia okřídlené hlavičky, v hornej časti jej
niky sa tiahne závěs z akantových listov. Na boč-
ných častiach predely sa vinú akantové úponky a
kvety objavujúce sa vo vlnovke na soklíku skrine,
v hornej časti ukončenej polkruhovým oblúkom,
na ktorom ležia z vážky listov; nárožia vypíňajú
postavičky anjelíkov. V soklíkoch pod postavami
sa opakujú zvázky akantových listov, baldachýny
nad postavami oltárnych krídiel vytvárajú dvojice
stočených delfínov, ich chvosty ukončujú páťlisté
kvety.
Nástavec dosaclá na hornú došku archy priamo
bez medzičlánku — vlysu s hlavami anjelikov
a hrubo vyloženou římsou — ktorý sa objavuje na
oltáři sv. Jánov. Po stranách edikuly ležia na
doske delfíny, ich chvosty sa dvíhajú po jej bokoch
a zatáčajú sa v dvojice závitov, ukončené akanto-
vým kvetom. Pri ich tlamách stoj a akrotérie v tva-
re rastúceho akantu; akrotérie akoby na římsu
nepatřili, 1’avá je totiž čiastočne vysadená do
priestoru, pravá spředu zakrýva hlavu delfína; na
bok sa nevmestila, lebo tam zasahuje velký rene-
sančný epitaf, zavesený na východnej stene piliera.
Tento nástavec, aspoň jeho středná část bola
povodně na oltáři sv. Jánov, o čom svědčí scéna
na pravom pevnom křídle tohto oltára: sv. Ján Ev.
zostupuje do hrobu. Scéna sa odohráva v kaplnke,

na menze je namalovaný presne oltář sv. Janov.
V edikule nástavca možno jasné rozoznať reliéf
s Máriou Magdalénou i anjelom na edikule. Po
stranách sú vyobrazené len delfíny. Na pohlade do
interiéru chrámu sv. Jakuba v Divaldovom diele5
o umění na Spiši dobré vidiet, že edikula s Máriou
Magdalénou stojí na oltáři sv. Jánov, na koncoch
vlysu sú ako dnes postavy sv. Juraj a a krála
Dávida, nástavec oltára sv. Anny zdobia akrotérie
a rieliéf Kristov krst. Divald6 sa domnieval, že
záměna edikúl vznikla už v dielni. Táto jeho hy-
potéza je nepřijatelná preto, že oltář sv. Jánov
bol hotový r. 1520, teda v čase, keď objednávatel
farár Henckel este pôsobil v Levoči a určité by na
svojvolnú záměnu, ktorú by zas Pavel len tak
neurobil, nebol přistal. To, že reliéf s Magdalénou
patřil na Jánsky oltář od začiatku, potvrdzuje
i spomínaný obraz. Ale niekedy po prvej světověj
vojně nastala výměna edikúl obidvoch oltárov
preto, že scéna Kristovho krstu z oltára sv. Anny sa
viděla v nástavci oltára sv. Jánov vhodnéjšia ako
reliéf s Máriou Magdalénou.
Dósledné uplatňovanie renesančných dekorativ -
nych prvkov na obidvoch oltároch nemožno vysvět-
lit len nastávajúcou slohovou premenou, veď
súčasne i neskoršie vznikli ešte gotické křídlové
oltáře, na ktorých niet po nej stopy. Třeba před-
pokládat, že rezbárska výzdoba oltárov v novom
slohu sa uskutočnila na výslovné želanie objedná-
vatela. Humanista Henckel určité chcel mat „svo-
je“ oltáře v slohu zodpovedajúcom humanizmu,
teda renesančnom, ktorý už poznal z čias svojich
štúdií v Padově, Benátkách a Bologni.7 Wiese8
vyslovil názor, že tieto motivy priniesol do Pavlo-
vej dielne azda mladý to vaříš, maliar výjavovna
oltáři sv. Jánov, ovplyvnenýnorimberskou tvorbou
A. Dürera a jeho okruhu. Tento povoď renesančných
dekoratívnych prvkov na obidvoch oltároch je
přijatelný vzhTaclom na vtedajšiu produkciu predo-
všetkým v zlatníctve a iných odvetviach umělecké-
ho řemesla. Blízko příbuzný materiál sa nám však
dosial nepodařilo zistiť.
Sme však přesvědčení, že ich povoď možno
hladat a skutočne nájst aj inde, ovefa bližšie, a to
v zachovaných fragmentoch královských hradov
v Budíne a na Vyšehrade, ktoré dal postavit král
Matej Korvin v poslednej tretine 15. storočia,
o čom publikovala J. Baloghová.9 Pri porovnaní
zistujeme, že naše motivy vyřezané do mákkého
lipového dřeva sú velmi podobné, ak nie totožné

147
loading ...