Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 165
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0171
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

2. Jean B. van Mour, Hostina usporiadaná vélkovezírom v mene sultána pri přijatí holandského vyslanca C. Calko ona,
1727, olej

sky svět stal pojmom obdobným, ako bol římsky
svět v starověku“,5 a plynulá francúzština opano-
vala rovnako petrohradské salóny ako viedenský
dvoř, ani vzdialené Turecko nezostalo bokom od
francúzskej kultúrnej a duchovnej emanácie. Nie
je preto celkom neopodstatněný Boppeho názor,
ktorý Turecko zo stránky kultúrnej označil za
jednu z provincií rokoka.6 Ovplyvnenie bolo,
pravda, vzájomné. Turecké motivy a vzory sa
napr. výrazné přej avili v západoeurópskych tex-
tíliách a poznamenali aj výrobky uměleckých
remesiel; hojné sa uplatnili najma pri výzdobě
zbraní. Turecká hudba, ktorej sa dostávalo vše-
obecného uznania, inspirovala zasa európskych
skladatelův к napodobovaniu zvuku orientálnych
nástrojov, viedla ich к váčšej variabilitě rytmu
a podnietila vznik skladieb plných zvučných akor-

dov, označovaných „alla Turca“.7 Iste nie je
náhodné, že W. A. Mozart si za libreto jednej
zo svojich opier zvolil právě Únos zo serailu.8
Konvolút kresieb, ktorý sa nám dostal do rúk
v Grafickém oddělení Knižnice viedenskej Aka-
démie výtvarných umění v súvislosti s výskumom
diela maliara Františka X. Karola Palka, přísluš-
níka významnej stredoeurópskej maliarskej rodiny,
činnej v druhej tretine 18. storočia, začiera svojou
tematikou taktiež do pestrého, bizarného, pre
bližšie nezasváteného Európana na prvý pohlad
nie celkom zrozumitelného, no atraktívneho světa
Orientu.9 Zahrnuje dvanást kresieb, presnejšie skic
chvatného rukopisu, realizovaných na modrosivom
ručnom papieri s vodoznakem mákkými kresliar-
skymi prostriedkami uhl’a a čiernej, bielej a fareb-

165
loading ...