Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 191
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0197
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Giacomettiho oko
IVA MOJŽÍŠOVÁ

Povinnost analyzovat a dialekticky osvětlovat
javy, ktoré spolutvoria světové dějiny výtvar-
ného umenia, patří к základným úlohám marxis-
tické] umenovedy. V zhode s tým si předložená
štúdia kladie za ciel’ nadhodit v súvislosti so zvo-
leným příkladem niektoré aktuálně problémové
otázky a předložit ich v tomto zmysle na ďalšie
skú manie.
Retrospektiva Alberta Giacomettiho dovolila roz-
poznat jedinečná velkost diela, za jeho života
známu len hřstke najprezieravejšich.1
Giacomettiho tvorba po polovici tridsiatych ro-
kov, keď sa rozišiel so zásadami a metodami revoluč-
ného trendu doby, představuje výkon takej ob-
javnosti, takej novosti, ako svojho času Giottov
alebo Cézannov.2
Tieto myšlienky Gérarda Régniera v kronike
La Revue du Louvre, kde píše o Giacomettiho
retrospektive v Tuilerijskej oranžérii v Paříži,3
možno pokládat za objav právě tak ako za rúhanie.
Tým skór, že ich vyslovil akoby mimochodom a
nezmienil sa o dóvodoch, na základe ktorých
dospěl к takým závažným a smělým tvrdeniam.
Vždy je možné objavit génia, ktorý ostal nepovšim-
nutý. Ale či si Giacomettiho nevšímali? Ne-
dostávalo sa mu uznania a chvály v miere čoraz
hojnejšej ? Vědělo sa o jeho velkosti, nie však o tom,
v čom je jedinečná a v čom teda spočívá?
Pravda, Giacomettiho případ je zvláštny, odlišný
od všetkého, čo urobilo velkými najlepších z jeho
súčasníkov. Přístup к němu stažuje jeho výnimoč-
ný úděl solitéra aj neobyčajne prudký rozdiel
medzi dielom mladosti a tým, čo vytvořil v posled-
ných troch desatročiach života. Keď sa spomenie

Constantin Brancusi, keď sa povie Henry Moore
alebo Alexander Calder, zjaví sa nám v duchu
vidina súvislého radu sochárskych diel, navzájom
si blízkých ako konáre jedného stromu. Zato
představa spojená s menom Alberta Giacomettiho
sa vybaví zvláštně dvojdomá, buď z rodu Paláca
o štvrtej hodině ráno, či Neviditelného ob-
jektu, alebo zo zástupu jeho charakteristických
pretiahnutých figurálnych bronzov. К nim právě
sa viažu uvedené Régnierove závěry. Znamená to,
že sa zasa vynára záhada ,.druhého“ Giacomettiho?
Je možné, že v rozpore s tým, ako ho vykládali,
je tento umelec vskutku objavitelom z rodu Giot-
to vho a Cézannovho?
Plný dohadov a očakávania vystupuje pútnik po
schodišti starej Oranžérie. Před jeho očami sa
v prirodzenej časovej následnosti otvára cesta,
ktorej začiatok a blížiaci sa koniec sú vyznačené
mílnikmi dvoch poprsí Diega; prvým z roku 1914,
vymodelovaným rukou trinásťročného chlapca,
a posledným v reťazi portrétov umelcovho brata
z roku 1962. Na výstave je viac než tristo soch,
obrazov a kresieb z Giacomettiho nadácie v Zú-
richu a Maeghtovej v Saint-Paul-de-Vence a z ce-
lého radu dalších, európskych i amerických, veřej-
ných aj súkromných zbierok. Je tu takmer úplný
súbor diel umelcovej mladosti, z literatúry dobré
známých, no po vojně zriedka vystavovaných. Sú
tu tektonicky členité skulptúry i hladké a jasné
idoly jeho kubistického obdobia. Sú tu „priestoro-
vé skelety“, transparentně konštrukcie z kovu,
sádry a prázdna, humorné i kruté skulptúry-
zátišia z čias Giacomettiho blíženstva so surrealiz-
mom. Všetky tieto plastické objekty boli svojho
času a podnes sú velmi moderné a objavné. A čo

191
loading ...