DOI Artikel:
Dubnická, Elena: Neznáme gotické tabul̕ové mal̕by z Liptovskej Anny
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0067
Neznáme gotické tabulové malby
z Liptovské] Anny
Elena dubnická
63
Slovensko patří medzi tie raritné európske
Uzemia, kde sa zachovalo nielen vela středově-
kých architektonických pamiatolk, ale i gotických
°ltárnych celkov ,s póvodnou maliarskou a plas-
tikou výzdobou. Odborná literatára dosiaf evi-
duje výše 1600 středověkých tabulových malieb
z nášho úizemia, pričom časť spomínaného vý-
tvarného materiálu sa dostala do muizeálnych a
§alerijných zbierok, a to nielen u nás, ale aj
v Maďarsku, Polsku, Rakúsku a inde. Vačšia
'Polovina sa však nachádza in situ, v jednotlivých
kostolných priestoroch. Například v Bardejove
v kostole sv. Egídia je dosial instalovaných 10
gotických oltárov so 125 malovanými tabuTami,
v Levoči v chráme sv. Jakuba Pútnika sa zacho-
valo 11 oltárov so 77 malbami, v kostole sv. Jura-
js v Spišskej Sobotě 6 oltárov so 64 malbami,
v Spišskej Kapitule v dóme sv. Martina 5 oltárov
s 51 malbami. Okrem Spiša aj niektoré lokality
v Liptove, istredoslovenských a východosloven-
ských baníckych oblastiach opatrujú v kostoloch
Po 2—4 středověkých oltárnych celkách.
Pravda, nie všade sa zachovali povodně reta-
kulové celky. Niekedy sa demontovali alebo de-
htovali, no najčastejšie vyčlenili alebo premiest-
ndi z oltárnych árch volné plastiky. Zavše, na-
°Pak, tabulové malby, neraz kombinované na
vuútornej, tzv. sviatočnej straně aj s polychró-
^ovanými nízkými reliéfmi z dřeva, zničili sa,
t^kže dodatočne sa vybudovali nové súbory, ktoré
Povodně netvořili jednu programová ikonografic-
ký zostavu. Stává sa, že nachádzame jednotlivé
gotické plastiky, zriedkavejšie tabulové malby
hlenené aj do renesančnýoh alebo' barokových
celkov. Ak ide o plastiky neskorogotického štýlu,
ktoré fascinujú divákov svojimi póvodnými ara-
beskami, výřečnými gestami rúk i bohatou dra-
périou, spravidla tak nenápadné zapadajá do ba-
rokového súboru, že ich skutočnú středověká slo-
hová povahu rozpozná len školené oko odborníka.
Táto konkordancia vlastného baroka a tzv. gotic-
kého „baroka“ je umělecky neraz velmi posobivá.
Umiernenejšia podoba neskorogotických artefak-
tov, ovplyvnená niektorými renesančnými princíp-
mi, taktiež vhodné zapadá do ranorenesančných
retabulí. Neraz přitom išlo aj o pietnu a zároveň
vkusná konizerváciu staršieho umenia. Prirodzene,
sme radšej, keď sa nám póvodný gotický oltárny
sábor zachoval neporušený.
U nás ide vačšinou o umělecký fond z druhej
polovice 15. a začiatkom 16. storočia, ojedinele
aj z prvej polovice 15. storočia. Stádium cirkev-
ných písemností (kostolných inventárov, kanonic-
kých vizitách, fundačných listin jednotlivých
oltárov a pod.), resp. městských archiválií nás
však presviedča, že máme před sebou len torzo
z póvodného středověkého uměleckého bohatstva.
Nemožno nespomenúť, že niektoré gotické tabule
sa neskór čiastočne alebo celkom přemalovali
alebo staršími restaurátorskými zásahmi defor-
movali. Žial, niekedy s odstraňováním usadenej
špiny a prachu, zadymenia od sviec sa odstránili
aj jednotlivé vrchné vrstvy gotickej malby, pře-
krásné farebné tinty a lazáry, ktorými středověký
umelec vytváral na ploché drevenej tabule iláziu
plastičnosti figur a ich rách, resp. priestorová
híbku interiéru alebo krajiny. Mnohé nepriaznivé
zásahy sa uskutečnili v druhej polovici 19. storo-
z Liptovské] Anny
Elena dubnická
63
Slovensko patří medzi tie raritné európske
Uzemia, kde sa zachovalo nielen vela středově-
kých architektonických pamiatolk, ale i gotických
°ltárnych celkov ,s póvodnou maliarskou a plas-
tikou výzdobou. Odborná literatára dosiaf evi-
duje výše 1600 středověkých tabulových malieb
z nášho úizemia, pričom časť spomínaného vý-
tvarného materiálu sa dostala do muizeálnych a
§alerijných zbierok, a to nielen u nás, ale aj
v Maďarsku, Polsku, Rakúsku a inde. Vačšia
'Polovina sa však nachádza in situ, v jednotlivých
kostolných priestoroch. Například v Bardejove
v kostole sv. Egídia je dosial instalovaných 10
gotických oltárov so 125 malovanými tabuTami,
v Levoči v chráme sv. Jakuba Pútnika sa zacho-
valo 11 oltárov so 77 malbami, v kostole sv. Jura-
js v Spišskej Sobotě 6 oltárov so 64 malbami,
v Spišskej Kapitule v dóme sv. Martina 5 oltárov
s 51 malbami. Okrem Spiša aj niektoré lokality
v Liptove, istredoslovenských a východosloven-
ských baníckych oblastiach opatrujú v kostoloch
Po 2—4 středověkých oltárnych celkách.
Pravda, nie všade sa zachovali povodně reta-
kulové celky. Niekedy sa demontovali alebo de-
htovali, no najčastejšie vyčlenili alebo premiest-
ndi z oltárnych árch volné plastiky. Zavše, na-
°Pak, tabulové malby, neraz kombinované na
vuútornej, tzv. sviatočnej straně aj s polychró-
^ovanými nízkými reliéfmi z dřeva, zničili sa,
t^kže dodatočne sa vybudovali nové súbory, ktoré
Povodně netvořili jednu programová ikonografic-
ký zostavu. Stává sa, že nachádzame jednotlivé
gotické plastiky, zriedkavejšie tabulové malby
hlenené aj do renesančnýoh alebo' barokových
celkov. Ak ide o plastiky neskorogotického štýlu,
ktoré fascinujú divákov svojimi póvodnými ara-
beskami, výřečnými gestami rúk i bohatou dra-
périou, spravidla tak nenápadné zapadajá do ba-
rokového súboru, že ich skutočnú středověká slo-
hová povahu rozpozná len školené oko odborníka.
Táto konkordancia vlastného baroka a tzv. gotic-
kého „baroka“ je umělecky neraz velmi posobivá.
Umiernenejšia podoba neskorogotických artefak-
tov, ovplyvnená niektorými renesančnými princíp-
mi, taktiež vhodné zapadá do ranorenesančných
retabulí. Neraz přitom išlo aj o pietnu a zároveň
vkusná konizerváciu staršieho umenia. Prirodzene,
sme radšej, keď sa nám póvodný gotický oltárny
sábor zachoval neporušený.
U nás ide vačšinou o umělecký fond z druhej
polovice 15. a začiatkom 16. storočia, ojedinele
aj z prvej polovice 15. storočia. Stádium cirkev-
ných písemností (kostolných inventárov, kanonic-
kých vizitách, fundačných listin jednotlivých
oltárov a pod.), resp. městských archiválií nás
však presviedča, že máme před sebou len torzo
z póvodného středověkého uměleckého bohatstva.
Nemožno nespomenúť, že niektoré gotické tabule
sa neskór čiastočne alebo celkom přemalovali
alebo staršími restaurátorskými zásahmi defor-
movali. Žial, niekedy s odstraňováním usadenej
špiny a prachu, zadymenia od sviec sa odstránili
aj jednotlivé vrchné vrstvy gotickej malby, pře-
krásné farebné tinty a lazáry, ktorými středověký
umelec vytváral na ploché drevenej tabule iláziu
plastičnosti figur a ich rách, resp. priestorová
híbku interiéru alebo krajiny. Mnohé nepriaznivé
zásahy sa uskutečnili v druhej polovici 19. storo-