Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 71
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0075
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
71


Anna Samotretia (Mettercia), tempera na dreve. Pod
Jej vrchnou farebnou vrstvou možno identifikovat póvodný
neskorogotický námět monštrancie adorovanej dvomi
anjelmi. Fragment z neskorogotického oltára z Liptovskej
íjnny. Okolo roku 1520—1530. Infračervená fotografia Ing.
U. Šujanovej, SÚPSOP Bratislava

^úlového typu. Jeho rozloženie na takej velkej
Proche obrazu svědčí o tom, že namalovaná mon-
strancia bola tiež veíká, takmer taká, akú pozná-
me z neskorogotickej zlatníckej tvorby samých
konzilií. Napriek pravděpodobnosti, že za vzor
slúžila grafická předloha, a to najskór flámska,
^leba připomenut', že aj na Slovensku sa dodnes
^chovalo viacero překrásných kovových, zlatých
a «trieborných monstranci!, a to nielen věžového
typu, aký bol příznačný pre včaššiu gotická fazu,
aj retabulovej konštrukcie.
Na infračervenej fotografii zretelne vystupuje
skoro celá architektúra namalovanej monštrancie,
t' j- jej podstavec, nodus, rozvilinovaná ozdoba

spodnej došky nesúcej pixódium na uloženie
eucharistie a časť horizontálně bohato členenej
konštrukcie archy s ustupujúcimi stípikmi. Pro-
stredný, krútený stípik, lepšie viditelný na právej
straně obrazu, bol pravděpodobně podnožou pre
nejakú figúrku, ako to bolo běžné pri retabulo-
vých typoch monštrancie. Prepletajúce sa kvázi
konáre tejto architektúry s fialami a krabmi sia-
hajú až po vrch tabule. Ako ukazuje fyzikálno-
chemický rozbor, monštrancia na obraze bola
znázorněná plátkovým zlatom, na ktorom jej
jednotlivé tvary holi překreslené štetcom čiernou,
hnědou a hnedočervenou farbou. Aspoň přibližná
představu o namalovanej monštrancii získáme
grafickou rekonštrukciou na základe rentgenových
snímková infračervenej fotografie.
Na rentgenových záběrech možno vidieť v lunu-
le monštrancie zřetelný obrys bielej okrúhlej
hostie a na nej menej výrazné, ale predsa identi-
fikovatelné minuskulné písmena ihs, tzv. Nomen
Jesu alebo tiež trigramma.
V dolnej časti tabule sú dva zaujímavé motivy,
ktoré najviac odhaluje infračervená fotografia.
Na lávej straně obrazu je viditelný klačiaci
anjel s křidlami. Pravou rukou ukazuje na mon-
štranciu, v náručí má na hnedo zafarbený kříž,
ktorý pridřža dole lávou rukou. Ako1 pendant na
právej dolnej1 straně tejto tabule ukazujú sa obry-
sy druhého klačiaceho anjela, ktorý 1’avou rukou
sa dotýká monštrancie, pravicou objímá na červe-
no zafarbený štíp bičovania, další atribút z tzv.
arma Christi. Obidvaja anjeli v podkasanej tuni-
ke mail povodně — ako na to poukazuje dokumen-
tácia chemicko'-fyzikâlneho výskumu — zlatom
ozdobené manžety rukávov i nákrčník. Autor
vrchnej premalby pri svojej kompozícii obrazu
Sv. Arma Samotretia využil tieto' motivy anjelov,
pochopitelné, v odlišnej umeleckej a slohovej
koncepcii a dal im aj iný ideový zmysel. Anjela
na 1’avej straně přebral takmer úplné z póvodnej
gotickej předlohy, ale bez kríža a ruky mu zopäl
k modlitbě. Druhého anjela přemaloval rigoróz-
ně jšie a urobil z ňeho klačiaceho adorujúceho
donátora-kardinála, čím pravda, porušil nielen
bývalú kompozičnú symetriu, ale kumuloval aj
priestorový plán svetskej a „nebeskej sféry“,
v renesančnom umění už zvyčajne diferencovaný.
Konfiguračný motiv Boha-Otca a holubice-Du-
loading ...