Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 84
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0088
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
84

pod.).53 Ortodoxní luterskí teológovia sa striktně
distancovali od podobných výčinov a označovali
ich ako’ „sakramentárske“ (zwingliovské), připad-
ne kryptokalvínske prejavy, aké mohli byť podne-
tom k súdnemu postihu v zmysle uhorských zá-
konných článkov z roku 1548 a 1550.54
Domnievame sa preto, že adaptácia kultového
priestoru v Liptovskej Anne pre luterské potřeby
sama osebe nernala bezprostředný škodlivý úči-
nok. Pravda, starobylé dřevené oltáře mohli za
storočie velmi schátrať, najmä ak miestni evan-
jelici nemalí vlastně dovoď na ich renováciu. Je
příznačné, že prvá kanonická vizitácia po* převzatí
kostola katolickou cirkvou iba konstatuje, že
v kostole je len jeden oltář, a neudává vóbec jeho
dedikáciu. Tunajší evanjelici (na rozdiel od ka-
tolíkův, u ktorých hlavný oltář je vždy zasvátený
podlá patrocínia kostola) vonkoncom nepokládali
za nevyhnutné, aby hlavný oltář ich kostola bol
právě oltárom sv. Anny, keďže funkciu svátcov
neuznávali. Je pravděpodobné, že evanjelikom
v 17. storočí v Liptovskej Anne úlohu hlavného
oltára plnil bývalý bočný oltář tohto kostola,
zasvátený povodně Božiemu tělu, s pašiovými
christologickými scénami na křidlách. Střed ich
retabula s obrazom monštrancie, hostiou a arma
Christi zakrýval azda onen turecký koberec,
ktorý podlá evanjelickej vizitácie ešte roku 1666
daroval na oltář jeden z miestnych zemanov.55
Centrálny obraz tohto oltára bol totiž markantně
námětově katolicky. Evanjelici prisluhujúci Ve-
čeru Pána pod tzv. obojím spósobom, sotva mohli
strpieť, aby im hlavný obraz oltára připomínal
oficiálně římskokatolické stanovisko, podlá kte-
rého laici majú prijímať isviatosť oltárnu iba pod
jedným isposobom.56 Odlišnosti v liturgii sú vždy
citelnejšie aj pre ludových veriacich ako1 spekula-
tivně dištinkcie profesionálnych teológov. Evanje-
lici, ako je známe, nepoužívali ani kovové mon-
štrancie pre svoje obřady. Napriek tomu najmä
městské chrámy i naďalej viedli vo svojich inven-
tároch tieto staré a vzácné kusy zo zlata a striebra,
představujúce určitú hodnotu. Je možná aj tá
alternativa, že spomínaný gotický oltář Božieho
těla sa odsunul v tom čase do bočného priestoru
alebo murovanej sakristie a pre evanjelické boho-
služby sa upravil iný oltář.
Je zřejmé, že před vizitáciou roku 1694 sa ešte
nepřemaloval v Liptovskej Anne obraz s náme-

tom eucharistie, ktorý potom umožnil, aby starý
oltář Božieho těla ešte po celé ďalšie storočie
slúžil ako improvizovaný oltář sv. Anny. Figúra
klačiaceho kardinála na premalbe je indíciou
poukazujúcou na to, že spomínaná úprava sa
uskutečnila za čias kardinála Leopolda Kolloni-
cha (1695—1707), ktorý bol aj uhorským príma-
som, ostřihomským arcibiskupům a zároveň cirkev-
ným představitelům obyvatelov v Liptovskej
Anne. Keďže katolička vizitácia z roku 1713 zisťu-
je existenciu hlavného a jediného oltára, ktorý je
starý, tabulový a zasvátený sv. Anne, můžeme
tento rok pokladať za terminus ante quem uisku-
točnenia premalby hlavnej tabule. V zázname
vizitácie sa ešte vyslovené nespomína kompozícia
obrazu sv. Anny Samotretej, ako ju uvádza ka-
nonická vizitácia z roku 1752. Isté je, že v takých
pomeroch, v akých žila katolička farnost’ v Lip-
tovskej Anne v období od roku 1713 do roku
1752, sotva ešte raz objednali iný obraz Mettercie
pre hlavný oltář tamojšieho kostola.
Na závěr konstatujeme, že našu základnú hypo-
tézu o tom, že všetky neskorogotické tabule náj-
dené v komodě prosieckej sakristie tvořili povodně
súčasť jedného retabula, potvrdzuje tá časť kano-
níckej vizitácie v Liptovskej Anne z roku 1752,
kde sa výslovné spomína, že na hlavnom oltáři po-
při obraze sv. Anny s Ježišom a Pannou Máriou
„sú po bokoch naozaj velmi staré tabule“57, t. j.
nepřemalovaný neskorogotický pašiový cyklus.
Napriek tomu, že sme nemohli na základe slohovej
analýzy obrazu Mettercie precizně určit’ dátum
jeho vzniku a premalba ani nevyužívá barokové
výtvarné principy, predsa v jej celkovej kompozí-
cii sa prejavuje protireformačné úsilie. Na rozdiel
od velmi zludšťujúcej neskorogotickej koncepcie
sv. Anny Samotretej, zdorazňujúcej „pozemskú“
matrilineárnu genealógiu Krista, na přemalova-
né j tabuli Mettercie z Liptovskej Anny je pri-
komponovaná konfigurácia Boha-Otca a Ducha
svátého, .ktorá vyzdvihuje i „nebeská“, patriline-
árnu genealógiu Ježiša. Zrejme išlo1 o vědomá
katoličku postreformačnú remytizáciu Kristovho
póvodu, ktorá sa nedostala z ikonografického
hladiska do rozporu s pašiovými christologickými
scénami na křidlách povodného středověkého re-
tabula. Móžeme len lutovať, že isa tento, i keď
neskór adaptovaný oltář z Liptovskej Anny, za-
choval len vo velmi poškodených fragmentoch.
loading ...