Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1977-1981(1977))

122

dekoratívneho usporiadania jednotlivých častí a použitia
vody ako neoddělitelného prvku. V záhradě a v paláci boli
však umiestnené i prvky, ktoré poukazujú na princip ďal-
šieho slohového obdobia — na manierizmus („oblievacie
zábavy“, „zrkadlové hry“); manierizmus sa uplatnil aj
v sochárskej výzdobě jednotlivých článkov (napr. chrliče
fontán). Hlavným znakom sochárskej výzdoby v záhradě
nebol všalk manjeriizmUiS, ale včalsný bianok, ktorý móžeme
dokázat na vrcholových skupinách fontán (podlá grafik)
i na zachovanej soche sv. Juraja. Jednotlivé časti kompo-
zície .diela (sv. Juraj, kóň, drak) nevytvárajú napätie, ktoré
charakterizuje vrcholný barok, a preto ich označujeme za
včasnobarokové. Okrem toho je pre dielo příznačná ne-
proporčnosť, ťažkopádnosť, nevýraznosť tváře a kamenárske
spracovanie.
Celú záhradu letného arcibiskupského paláca charakteri-
zovala slohová nejednota. Záhrada bola renesančná, jej

jednotlivé prvky už manieristické a převážná časť sochár-
skej výzdoby včasnobaroková, i keď nechýbali ani náběhy
k radikálnemu baroku (Pegasus). Slohová nejednotu zapří-
činila účast viacerých tvorcov na celku záhrady. Autorom
obsahovej koncepcie bol pravděpodobně sám arcibiskup
Lippay, ktorý pobudol v Taliansku, čím sa dá vysvětlit
taliansky charakter záhrady. Autorom sochárskych návrhov
bol synovec arcibiskupa Juraj Lippay ml.; pretože charak-
ter diel poukazuje na umenie juhonemecké a rakúske, před-
pokládáme, že školenie získal v tejto oblasti. Kolísavá
kvalita dlel je vysvětlitelná tým, že pre výzdobu záhrady
bolo třeba vytesat velké množstvo soch, čo nebolo v silách
jedného člověka. Na práci sa zúčastnila celá kamenárska
dielňa pracujúca podlá návrhov Juraja Lippaya ml. Su-
sošie sv. Juraja bolo pravděpodobně vytvořené podlá
návrhu Lippaya ml. zatial nezisteným bratislavským ka-
menárom.

CKy.ihirrypHaM rpynna cb. Feoprmi b EpaTncaaBe

CaMblM H3B6CTHHM XyAOJKeCTBeHHHM nOHHHOM 17 BeKa
ôbijia b BpaTHCJiase nocTpoŮKa h yKpameHHe caAa jieTiiero
apxiienHCKoncKoro ABopixa. CaA 6ha ocHOBan b 1614 roAy
cbopraxoM, ho ero njiaHH TBopnecKHM cnocoóoM ocymecT-
bha TOJibKO apxnenncKon lOpaft Jlurmaft b nojioBune 17
BeKa. Cßoeft rpaHAH03H0CTbK> 3Ta nocrpolÍKa npeBHCHAa
nocTpoiÍKH ropoxa Toro BpeMenn (nepecTpoÖKa 3aMKa,
nocrpolÍKa ABopua c caAOM aah rpajta IIaJi(|)cj)n), CTaB
caMbiM 3HaM3HHTbiM coopy>KeHneM cpeAHeň Eßponbi (nanp.
Mnpa6ejiji b Cajimóypre).
Ot caAa ocTajiacb toabko Majian nacTb (cax aa SAanneM
npaBHTeJibCTBa CCP Ha nAomaAH um. PoTTBaAbAa); TaKan
»:e cyAbßa nocTurjia m cKyjiMiTypnoe yKpameHHe, H3 ko-
Topbix coxpaHMHcb: CKyjibnrypa cb. reoprHH, cpeÄHM
nacTb JioHTaHa PoJiaHAa h Bepxnnn qacTb JjoHTana.
Hcxoahoh tohkoh aah oópaTi-ioro anaAHsa caAa w ero
yKpaineHHH npeACTaBAnioT Tpn hctohhhk3: 1. coxpannB-
mneca npoH3BeAeHHH (cb. PeoprKÍi h yKpainarc>mne nacm
(jioHTana), 2. onncanne caAa h ero yKpaineHHH b Jinrepa-
TypHbix npoH3BeAenHHX tofo BpeMenn (Jlnnnaft, MioAAep,
Beji), 3. rpaJjHuecKHe nncbMa nAeMHHUHKa apxnenHCKona
Jlnnnan (nocBnmenHe, oôluhh bha, io»Han h ceBepnan
cTopona cpoHTana), nanncannbie b 1663 r.
PetueHHe ĎparacAaBCKOro caAa hcxoahao H3 npHimnnoB
HTaAbdHCKoro caAa anoxn BoapoÄAenHsi, ero reoMerpunec-
Koro npnmjHna, AeKoparanoro pacnoAOJKenHH OTAeAbHbix
qacTeft h ncnoAb3OBanne boabi KaK neoTAeAHMoro ajiewen-
Ta. B caAy h ABopue 6hah, oamko, pacnoAOJKenbi h ?>ac-
MCHTbi, KOTopbie yKasbiBaioT na npHHHHn cjieAyiomero cthjih
cAOBaitKoro ncKyccTBa: ManbepnsMa («nrpbi c oÔAHBanneM»
m «Hrpbi c sepKajiaMH») ; Manbepn3M nponBHAcn n b CKyAfan-
TypHbix yKpameHHíix OTAeAbHHX 'lacreň (HanpHMep boao-
ctok JiOHTana). Ochobhhm iipn3Ha«0M yKpamennn CKyjibn-

TypaMH b caAy, OAHaKo, ne 6bia Manbepn3M, a pannee
ÓapOKKO, HTO Mbl M0ÍK6M AOK33aTb TAaBHblMH rpynnaMH
CKyAbnTyp cjioHTaHa (no rpaJmKaM) n Ha coxpaHHBmeňcH
cKyAwiType cb. Feorprisi. OïAeJibHbie nacra KOMnosnnnn
npoH3BeAenníi, (nanpuMep cb. FeoprnH, kohb, ApaKon) ne
ocTaBAHiOT BnenaTAenne nanpniKennn, KOTopbie xapaKTepHbí
Aah pacuBeTa óapoKKo. Ha stom ochob3hhh mm cnHTaeM
3th rpynnbi npoH3BeAeHHMH paHHero óapoKKo. KpoMe
Toro, a asi npoH3BeAeHnft xapaKTepna HenponopuHOHaAb-
HOCTb, THHteAOBeCHOCTb, HeBbipaSHTeAbHOCTb JIHU, CKyAbn-
TypHoe HcnoJiHeHHe.
Becb caA JieTHero apxnenncKoncKoro ABopua xapaKTe-
pH3yeTCH CTHA6BHM HeeAHHCTBOM. CaA 6bIA B CTHJle anoxii
Bo3po>KAeHHH, ero OTAeAbHbie neprat 6hah ManbepncTH-
uecKHMH, a ocHOBHaa uacTb hocht sjicmchtm paHHero óapoK-
KO, X0TH 3AeCb BHAHbl CAeAbl H paAHKaAbHOFO ÓapOKKO
(llerac). CiHJieBoe hccahhctbo 06'bHciiaeTCH yqacTneM ne-
CKOJibKHX aBTopoB cpasy npn paóoTe HaA caAOM. Abtopom
oßnieÄ KOHuenuHH, BeposiTHee Bcero, 6ha caM apxnenHCKon
Jlnnnafi, KOTopbift noöbißaA b I4t3ahh, hto h oóbííciisieT
HTajibHHCKHH xapaKTep caAa. Abtopom npoeKTOB CKyAbnryp
6ha lOpafi Jlunnaii mabauihh; nocKOAbKy xapaKTep npo-
M3BeAeHHH 6bIA b OCHOBHOM KOKHOIieMeilKHM HAH aBCTpHH-
ckhm, npeAnoAaraeM, hto oh noAyuHA oöpaaoBaHne b sthx
oÖAacTHX. KoAeÖAiomeecH KauecTBO oö'baciiHeTca, BepoHTHO
TeM, hto aah yKparuenHH caAa nyjKHo 6hao cabautb mhoto
cKyAbnTyp, hto ne 6hao b chbax oahoco neAOBeKa. B pa-
6oTe npHiiHAH yuacTHe cKyAbnTopbi H3 CKyAbnTypHoro uexa,
paöoTaBLnne no 3CKH3aM lOpas Jlnnnaa MAaAinero. Tpynna
CKyAbnTyp cb. Peopma, BepoHTHee Bcero, öbiAa cAeAana
no 3CKH3y lOpaa Jlnnnas MAaAwero äo chx nop eme
IlaM H6H3BeCTHbIM ÖpaTHCAaBCKHM KaMeHOTeCOM.