DOI article:
Ševčíková, Zuzana: Umeleckohistorický charakter renesančnej a barokovej okennej výplne
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0128
124
Bratislava, kostol Sv. Salvátora, južná stená, okno zo 17.
storočia. Fotografia A. Karlíkovej
Bratislava, bývalý Balassov palác na Nálepkovej ulici,
detail okna (1754—1762). Fotografia R. Kedra st.
Bratislava, bývalý kostol klarisiek, iluzívna výmalba kňa-
zoviska (okolo roku 1760). Fotografia R. Kedra st.
i oknom, najmä vo vztahu k výsledkom výskumu
na pamiatkových objektoch. Je však potřebné
poznamenat’, že všetky zmienky sú v súvislosti
s architektúrou mimo územia Slovenska a okrem
niektorých článkov1 sa všetky zaoberajú oknom
ako výrezom v architektúre, jeho výtvarnoarchi-
tektonickým stvárnením, a nie jeho vnútorným
členěním. Ani z hl’adiska štúdia uměleckých re-
mesiel sa tomuto' prvku, ktorý spoluutvára cel-
kový výraz architektonického diela, nevěnovala
náležitá pozornost’. V o-dbornej literatúre na-
chádzame iba zriedkavé zmienky o vynikajúcich
dielach remesiel, ktoré kvalifikujeme z nášho po-
hl’adu ako umělecké remeslá, ale táto oblast’ nie
je ešte zhodnotená. Vývoj okna z umeleckohisto-
rického hl’adiska sa zvyčajne usilujeme poznat’
až vtedy, keď přistupujeme k pamiatkovej obnově
ar chitektúry. Musíme si uvědomit’, že právě tu
vóbec nie je zanedbatelné, ako bude pósobiť
v celkovom výraze okenný výřez a jeho výplň.
V tejto práci isa nebudeme vracať a opakovat’ už
poznané skutocnosti o vývoji okna v najširšom
zmysle, lebo sú už v dostatočnej miere známe.
K týmto všeobecným poznatkom však chceme pri-
spieť niekolkými konkrétnými príkladmi, ktoré >sa
opierajú o praktické výsledky výskumov a do-
plnia pohl’ad na historický vývoj okna na našom
území.
Vieme, že používáme okenného skla sa rozšířilo
v 3. až 4. storočí nášho letopočtu. V Anglicku sa
však objavuje až v 7. storočí.2 Do 14. storočia
sa zasklievajú okná iba na královských stavbách,
Bratislava, kostol Sv. Salvátora, južná stená, okno zo 17.
storočia. Fotografia A. Karlíkovej
Bratislava, bývalý Balassov palác na Nálepkovej ulici,
detail okna (1754—1762). Fotografia R. Kedra st.
Bratislava, bývalý kostol klarisiek, iluzívna výmalba kňa-
zoviska (okolo roku 1760). Fotografia R. Kedra st.
i oknom, najmä vo vztahu k výsledkom výskumu
na pamiatkových objektoch. Je však potřebné
poznamenat’, že všetky zmienky sú v súvislosti
s architektúrou mimo územia Slovenska a okrem
niektorých článkov1 sa všetky zaoberajú oknom
ako výrezom v architektúre, jeho výtvarnoarchi-
tektonickým stvárnením, a nie jeho vnútorným
členěním. Ani z hl’adiska štúdia uměleckých re-
mesiel sa tomuto' prvku, ktorý spoluutvára cel-
kový výraz architektonického diela, nevěnovala
náležitá pozornost’. V o-dbornej literatúre na-
chádzame iba zriedkavé zmienky o vynikajúcich
dielach remesiel, ktoré kvalifikujeme z nášho po-
hl’adu ako umělecké remeslá, ale táto oblast’ nie
je ešte zhodnotená. Vývoj okna z umeleckohisto-
rického hl’adiska sa zvyčajne usilujeme poznat’
až vtedy, keď přistupujeme k pamiatkovej obnově
ar chitektúry. Musíme si uvědomit’, že právě tu
vóbec nie je zanedbatelné, ako bude pósobiť
v celkovom výraze okenný výřez a jeho výplň.
V tejto práci isa nebudeme vracať a opakovat’ už
poznané skutocnosti o vývoji okna v najširšom
zmysle, lebo sú už v dostatočnej miere známe.
K týmto všeobecným poznatkom však chceme pri-
spieť niekolkými konkrétnými príkladmi, ktoré >sa
opierajú o praktické výsledky výskumov a do-
plnia pohl’ad na historický vývoj okna na našom
území.
Vieme, že používáme okenného skla sa rozšířilo
v 3. až 4. storočí nášho letopočtu. V Anglicku sa
však objavuje až v 7. storočí.2 Do 14. storočia
sa zasklievajú okná iba na královských stavbách,