DOI Artikel:
Ševčíková, Zuzana: Umeleckohistorický charakter renesančnej a barokovej okennej výplne
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0140
136
Poznámky
I JANÁK, P.: Okno jako památkový dokument. Zprávy
památkové péče, 3, 1939, s. 31—33; JANÁK, P.: Okná
Pražského hradu. Zprávy památkové péče, 14, 1954, s. 9—
10; HEROUT, J.: Üpravy oken památkových objektů. Pa-
mátková péče, 23, 1963, č. 1; HEROUT, J.: Üpravy oken
památkových objektů. Památková péče, 23, 1963, č. 2;
HEŘMAN, P. : Obnova oken arcibiskupského paláce. Sta-
letá Praha. Praha 1967, s. 169.
2Wasmuths Lexikon der Baukunst. Bd. 4. Berlin 1932.
Heslo Schaufenster je na stranách 289—292.
3 ORTVAY, T.: Pozsony város tůrténete. 2. kt. Pozsony
1895, s. 317.
4 Tamže, s. 317.
5 Tamže, s. 317; ORTVAY, T.: Poizsony város tónténete.
2. kt., 1. rész. Pozsony 1903, is. 191.
0 ORTVAY, T. : Pozsony város torténete. 2. kt. Pozsony
1895, s. 317.
7 Tamže, s. 317.
8 Tamže, s. 317.
9 Na obraze sú na právej straně a zadnej stene interiéru
okná s dřeveným rámom. Okná sa otvárajú okennými křid-
lami a majú šošovkové zasklenie (v majetku NG v Prahe).
10 Zvestovanie Panny Marie od R. Campina (okolo roku
1425). Středná čaisť Mérodského triptychu. Okno v pozadí
má hornú časť zasklenú, dole sú dřevené vnútorné okenice.
Z vonkajšej strany je dřevená mreža (mušrabija).
II Portrét manželov Arnolfiniovcov od J. van Eyčka
( z roku 1434).
12 Umeleckohistorický výskům objektu kostola Sv. Mi-
chala v Liptovskom Michale roku 1974. Autoři: PhDr. J.
Kostka, akad. rest. J. Maták a PhDr. Z. Ševčíková.
13 Okno odkryté počas výskumu objektu roku 1974 v pod-
veží. Výskům robili akad. soch. J. Rybárik a akad. mal.
rest. J. Mésárošová.
14 Vlastný výskům autorky v rámci praxe Katedry dějin
umenia FFUK roku 1972.
15Fotografia po požiari roku 1913, z roku 1936 a z roku
1954 (v archíve SÜPSOP v Bratislavě).
18 Fotografia před požiarom roku 1913 zachytává na
oknách z čelnej strany domu biele žalúziové okenice na
druhom poschodí. Na tomto pohTade můžeme ešte vidieť
okno menšieho obchodu na přízemí s dřevenými rozovre-
tými okenicami. Tento stav jestvoval do polovice 20. sto-
ročia.
17 Stav zachytený na rytině z roku 1864 (v majetku Ga-
lérie hlavného města SSR Bratislavy).
18 Například zámok Buchlovice; na niektorých miestach
sú zachované původné okná z doby výstavby objektu (ko-
niec 17. storočia). Okná sú osadené za ostenie, majú pevný
dřevený rám, křídla v prírodnom tóne, ornamentálně ko-
vanie je pobronzované. Prútový profil okenného kríža do-
sadá v dolnej časti na patku v tvare meandra. Najstarší
typ okien osadených na plochu fasády můžeme podlá de-
tailov datovat do druhého desaťročia 19. storočia.
Zámok v Kroměříži — okná na prvom poschodí v ná-
dvoří: majú pevný rám; prútovým profilom sa křížením
vytvárajú štyri rovnaké polia, ktoré sa ďalej délia olove-
ným spájaním skiel. Na základe kovania rohovníkových
závesov, rohovníkov, úchytkami na okenných křidlách vo
forme krúžkov a ornamentiky, odvodenej z tzv. „beschla-
gu“, usudzujeme, že patria k staršej stavebnej etape zo
17. storočia. Okná sú v prírodnom tmavšom tóne, bez ná-
těru.
Kláštor a kostol v Rajhrade, kde sa zachovali originálně
okná z rokov 1722—1739 (Bock, Santini). V kostole je i pů-
vodně zasklenie v tvare šesťuholníkov, výstuž a kovanie.
Iluzivně okná, ktoré sú namalované s detailnou pres-
nostou, nachádzame v barokových interiéroch kostolov po-
měrně zachované a v porovnaní s profánnou architektúrou
vo vačšom počte. Často sa popři nich zachovali v odfahlej-
ších priestoroch aj ich dobové předlohy. Ako příklad
můžeme uviesť výmafbu barokového kostola v Šaštíne (od
J. J. Chamanta) po roku 1757.
19 Tento rukopis bol pre Ars vypracovaný ešte roku
1974. Skúmaný problém autorka širšie analyzovala vo svojej
doktorskej rigoróznej práci Remeselné a výtvarné stvár-
nenie výplní okenných otvorov. (Bratislava 1976. Univer-
zita. Komenského, Filozofická fakulta, Katedra estetiky
a vied o umění.) Od nastolenia tejto otázky roku 1974 sa
na podnět Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti
a ochrany přírody v Bratislavě a Projektového ústavu kul-
túry v Bratislavě venuje problematike okna a ostatných
detailov v pamiatkovej praxi čoraz vačšia pozornost. Vý-
sledkům je aj osadenie rekonstruovaných okien na bývalom
Pálffyho paláci na Jiráskovej ulici č. 10 (predtým č. 12)
v Bratislavě roku 1978.
Vzhladom na viacročný časový odstup od vzniku ruko-
pisu po jeho uverejnenie chýbajú v ňom novšie výsledky
výskumov, ktoré boli medzitým publikované.
Poznámky
I JANÁK, P.: Okno jako památkový dokument. Zprávy
památkové péče, 3, 1939, s. 31—33; JANÁK, P.: Okná
Pražského hradu. Zprávy památkové péče, 14, 1954, s. 9—
10; HEROUT, J.: Üpravy oken památkových objektů. Pa-
mátková péče, 23, 1963, č. 1; HEROUT, J.: Üpravy oken
památkových objektů. Památková péče, 23, 1963, č. 2;
HEŘMAN, P. : Obnova oken arcibiskupského paláce. Sta-
letá Praha. Praha 1967, s. 169.
2Wasmuths Lexikon der Baukunst. Bd. 4. Berlin 1932.
Heslo Schaufenster je na stranách 289—292.
3 ORTVAY, T.: Pozsony város tůrténete. 2. kt. Pozsony
1895, s. 317.
4 Tamže, s. 317.
5 Tamže, s. 317; ORTVAY, T.: Poizsony város tónténete.
2. kt., 1. rész. Pozsony 1903, is. 191.
0 ORTVAY, T. : Pozsony város torténete. 2. kt. Pozsony
1895, s. 317.
7 Tamže, s. 317.
8 Tamže, s. 317.
9 Na obraze sú na právej straně a zadnej stene interiéru
okná s dřeveným rámom. Okná sa otvárajú okennými křid-
lami a majú šošovkové zasklenie (v majetku NG v Prahe).
10 Zvestovanie Panny Marie od R. Campina (okolo roku
1425). Středná čaisť Mérodského triptychu. Okno v pozadí
má hornú časť zasklenú, dole sú dřevené vnútorné okenice.
Z vonkajšej strany je dřevená mreža (mušrabija).
II Portrét manželov Arnolfiniovcov od J. van Eyčka
( z roku 1434).
12 Umeleckohistorický výskům objektu kostola Sv. Mi-
chala v Liptovskom Michale roku 1974. Autoři: PhDr. J.
Kostka, akad. rest. J. Maták a PhDr. Z. Ševčíková.
13 Okno odkryté počas výskumu objektu roku 1974 v pod-
veží. Výskům robili akad. soch. J. Rybárik a akad. mal.
rest. J. Mésárošová.
14 Vlastný výskům autorky v rámci praxe Katedry dějin
umenia FFUK roku 1972.
15Fotografia po požiari roku 1913, z roku 1936 a z roku
1954 (v archíve SÜPSOP v Bratislavě).
18 Fotografia před požiarom roku 1913 zachytává na
oknách z čelnej strany domu biele žalúziové okenice na
druhom poschodí. Na tomto pohTade můžeme ešte vidieť
okno menšieho obchodu na přízemí s dřevenými rozovre-
tými okenicami. Tento stav jestvoval do polovice 20. sto-
ročia.
17 Stav zachytený na rytině z roku 1864 (v majetku Ga-
lérie hlavného města SSR Bratislavy).
18 Například zámok Buchlovice; na niektorých miestach
sú zachované původné okná z doby výstavby objektu (ko-
niec 17. storočia). Okná sú osadené za ostenie, majú pevný
dřevený rám, křídla v prírodnom tóne, ornamentálně ko-
vanie je pobronzované. Prútový profil okenného kríža do-
sadá v dolnej časti na patku v tvare meandra. Najstarší
typ okien osadených na plochu fasády můžeme podlá de-
tailov datovat do druhého desaťročia 19. storočia.
Zámok v Kroměříži — okná na prvom poschodí v ná-
dvoří: majú pevný rám; prútovým profilom sa křížením
vytvárajú štyri rovnaké polia, ktoré sa ďalej délia olove-
ným spájaním skiel. Na základe kovania rohovníkových
závesov, rohovníkov, úchytkami na okenných křidlách vo
forme krúžkov a ornamentiky, odvodenej z tzv. „beschla-
gu“, usudzujeme, že patria k staršej stavebnej etape zo
17. storočia. Okná sú v prírodnom tmavšom tóne, bez ná-
těru.
Kláštor a kostol v Rajhrade, kde sa zachovali originálně
okná z rokov 1722—1739 (Bock, Santini). V kostole je i pů-
vodně zasklenie v tvare šesťuholníkov, výstuž a kovanie.
Iluzivně okná, ktoré sú namalované s detailnou pres-
nostou, nachádzame v barokových interiéroch kostolov po-
měrně zachované a v porovnaní s profánnou architektúrou
vo vačšom počte. Často sa popři nich zachovali v odfahlej-
ších priestoroch aj ich dobové předlohy. Ako příklad
můžeme uviesť výmafbu barokového kostola v Šaštíne (od
J. J. Chamanta) po roku 1757.
19 Tento rukopis bol pre Ars vypracovaný ešte roku
1974. Skúmaný problém autorka širšie analyzovala vo svojej
doktorskej rigoróznej práci Remeselné a výtvarné stvár-
nenie výplní okenných otvorov. (Bratislava 1976. Univer-
zita. Komenského, Filozofická fakulta, Katedra estetiky
a vied o umění.) Od nastolenia tejto otázky roku 1974 sa
na podnět Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti
a ochrany přírody v Bratislavě a Projektového ústavu kul-
túry v Bratislavě venuje problematike okna a ostatných
detailov v pamiatkovej praxi čoraz vačšia pozornost. Vý-
sledkům je aj osadenie rekonstruovaných okien na bývalom
Pálffyho paláci na Jiráskovej ulici č. 10 (predtým č. 12)
v Bratislavě roku 1978.
Vzhladom na viacročný časový odstup od vzniku ruko-
pisu po jeho uverejnenie chýbajú v ňom novšie výsledky
výskumov, ktoré boli medzitým publikované.