140
Súčasné umělecké sklo na Slovensku
JARMILA RAČEKOVÁ
Pri sledovaní vývinu umenia v priereze uply-
nulého tridsaťročia sme nevyhnutné svedkami
nového1 invenčného' využitia tradičných materiá-
lov v tvořívej práci. Tvorba v skle, ktorá v sú-
časnosti překračuje hranice úžitkovosti a vynu-
cuje si v oblasti umenia čoraz váčší priestor, je
jedným z prejavov týchto skutečností.
Sklo ako výtvarný materiál ponuka azda zo
všetkých hmot najbohatšie zdroje tvárných mož-
ností a představivosti. Už jeho prirodzené vlast-
nosti — modelovaternosť i tuhost’, priehTadnosť,
koncentrácia či lom světelných lúčov nesú so
sebou podněty k senzitívnym dojmom i osobitnú
poetickosť.
V súvislosti s novou kvalitou práce v tradič-
ných odboroch sklářského1 řemesla i s novým vy-
užitím skla vo výtvarnej tvorbě nadobúda dnes
pojem umělecké sklo novů oprávněnost’ i nové
obsahové vymedzenie. Nezahřňa iba sklářské
diela úzko úžitkového, dekoratívneho alebo upo-
mienkového určenia, na ktoré sa oibmedzovala
remeselná sklářská práca v minulosti. V celoisve-
tovom meradle sa najmä v poslednom desafročí
rozvíjajú nové, netradičné formy plastickej tvor-
by v skle.
Vzniká autonómny výtvarný odbor, v ktorom
je sochárske budovanie trojrozměrného tvaru
zmnožené o ďalšiu dimenziu — o* zviditelněný
vnútorný objem plného alebo dutého tvaru a
o dynamický faktor světelného reflexu. V súčas-
nom výtvarnom výraze dominuje optická kvalita
skla, kinetický efekt, súvisiaci s pohybom světel-
ného toku, času a pokladového uhla. I nová po-
doba sklářského umenia dotvára obraz civilizácie
dneška s jej dynamickým životným tempom, no-
vým chápáním životného štýlu i obytného pro-
stredia, a preto i s meniacou sa koncepciou tvorby
predmetov.
Slovenská povojnová tvorba v oblasti umělec-
kého skla oprávňuje — vzhl’adom na svoju šířku
i kvalitu — na bilancovanie i na pozitivně hod-
notenie.1 Kým do polovice šesťdesiatych rokov
bola výtvarná práca v skle sústredená na kulti-
váciu sériového prototypu, v poslednom desafročí
sa rozšiřuje základna a začína sa druhová dife-
renciácia skúmanej oblasti.2
Úplný obraz tvorby v umeleckom skle na Slo-
vensku dotvárajú práce študentov a absolventův
oddelenia pre sklo v architektuře na bratislavskej
Vysokej škole výtvarných umění, ktoré vypove-
dajú o výtvarnom názore a programe nastupu-
júcej generácie sklářských umelcov.
Celú šířku povojnovej tvorby v umeleckom
skle na Slovensku možno1 z hladiska funikčných
a výrobných špeciálností rozčlenit’ do troch ob-
lastí, líšiacich sa mierou závažnosti praktickej
(predmetnej) funkcie a mierou výtvarnej svojbyt-
nosti diela.
1. Úžitkové sklo — sklářské výrobky každoden-
nej potřeby, ktoré sú produktmi sériovej výroby.
Návrh umelca vo výrobě sa neobmedzuje iba na
výtvarné koncepcie, ale berie do úvahy i faktory
výrobné, ekonomické a prevádzkové.
2. Dekorativně sklo — unikátně alebo malosé-
riové diela zo skla, ktoré sú svojím výtvarným vý-
razom zamerané na estetické a emotívne dotvore-
nie interiérového prostredia.
3. Sklené plastiky — unikátně umělecké kreácie
Súčasné umělecké sklo na Slovensku
JARMILA RAČEKOVÁ
Pri sledovaní vývinu umenia v priereze uply-
nulého tridsaťročia sme nevyhnutné svedkami
nového1 invenčného' využitia tradičných materiá-
lov v tvořívej práci. Tvorba v skle, ktorá v sú-
časnosti překračuje hranice úžitkovosti a vynu-
cuje si v oblasti umenia čoraz váčší priestor, je
jedným z prejavov týchto skutečností.
Sklo ako výtvarný materiál ponuka azda zo
všetkých hmot najbohatšie zdroje tvárných mož-
ností a představivosti. Už jeho prirodzené vlast-
nosti — modelovaternosť i tuhost’, priehTadnosť,
koncentrácia či lom světelných lúčov nesú so
sebou podněty k senzitívnym dojmom i osobitnú
poetickosť.
V súvislosti s novou kvalitou práce v tradič-
ných odboroch sklářského1 řemesla i s novým vy-
užitím skla vo výtvarnej tvorbě nadobúda dnes
pojem umělecké sklo novů oprávněnost’ i nové
obsahové vymedzenie. Nezahřňa iba sklářské
diela úzko úžitkového, dekoratívneho alebo upo-
mienkového určenia, na ktoré sa oibmedzovala
remeselná sklářská práca v minulosti. V celoisve-
tovom meradle sa najmä v poslednom desafročí
rozvíjajú nové, netradičné formy plastickej tvor-
by v skle.
Vzniká autonómny výtvarný odbor, v ktorom
je sochárske budovanie trojrozměrného tvaru
zmnožené o ďalšiu dimenziu — o* zviditelněný
vnútorný objem plného alebo dutého tvaru a
o dynamický faktor světelného reflexu. V súčas-
nom výtvarnom výraze dominuje optická kvalita
skla, kinetický efekt, súvisiaci s pohybom světel-
ného toku, času a pokladového uhla. I nová po-
doba sklářského umenia dotvára obraz civilizácie
dneška s jej dynamickým životným tempom, no-
vým chápáním životného štýlu i obytného pro-
stredia, a preto i s meniacou sa koncepciou tvorby
predmetov.
Slovenská povojnová tvorba v oblasti umělec-
kého skla oprávňuje — vzhl’adom na svoju šířku
i kvalitu — na bilancovanie i na pozitivně hod-
notenie.1 Kým do polovice šesťdesiatych rokov
bola výtvarná práca v skle sústredená na kulti-
váciu sériového prototypu, v poslednom desafročí
sa rozšiřuje základna a začína sa druhová dife-
renciácia skúmanej oblasti.2
Úplný obraz tvorby v umeleckom skle na Slo-
vensku dotvárajú práce študentov a absolventův
oddelenia pre sklo v architektuře na bratislavskej
Vysokej škole výtvarných umění, ktoré vypove-
dajú o výtvarnom názore a programe nastupu-
júcej generácie sklářských umelcov.
Celú šířku povojnovej tvorby v umeleckom
skle na Slovensku možno1 z hladiska funikčných
a výrobných špeciálností rozčlenit’ do troch ob-
lastí, líšiacich sa mierou závažnosti praktickej
(predmetnej) funkcie a mierou výtvarnej svojbyt-
nosti diela.
1. Úžitkové sklo — sklářské výrobky každoden-
nej potřeby, ktoré sú produktmi sériovej výroby.
Návrh umelca vo výrobě sa neobmedzuje iba na
výtvarné koncepcie, ale berie do úvahy i faktory
výrobné, ekonomické a prevádzkové.
2. Dekorativně sklo — unikátně alebo malosé-
riové diela zo skla, ktoré sú svojím výtvarným vý-
razom zamerané na estetické a emotívne dotvore-
nie interiérového prostredia.
3. Sklené plastiky — unikátně umělecké kreácie