Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 141
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0145
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
141

zo skla, ktoré presahujú úzku funkčnost a sú oibsa-
hovo i formálně svojbytné.3
Keďže diela každej z uvedených oblastí umělec-
kého skla podliehajú osobitým výtvarným záko-
nitostiam, budeme ich svojráznosti a vývin ana-
lyzovat jednotlivo.
1. Üzitkové sklo
„Priemyselné výtvarníctvo,“ napísal Jozef
Vydra bezprostredne po vojně, „oproti bývalému
uměleckému priemyslu musí byť sice volným, ale
užitočným a regulovaným polom činnosti. Opatro-
vat dodatočne úžitkovú formu ornamentom nie je
pravým uměleckým priemyslom, pretože užitková
i umělecká forma musí vznikat’ súčasne a neroz-
lučné od seba, a teda každý navrhovatel’ umelec-
kopriemyselných výrobkov musí ovládat’ i výrobu
a má sa zúčastnit tak na výtvarnej, ako aj tech-
nickej stránke výroby.“ Jednotlivé druhy umenia
„nie sú nadradené, ale žijú isvojimi zákonmi ne-
závisle od seba, sú živými údmi jedného- neroz-
dielneho těla“/1
Uvedené názory nadviazali na vojnou přetrh-
nutá kontinuitu teoretických proklamaci! nového
chápania kvality priemyselne vyrábaných pro-
duktov. Už hnutie funkcionalizmu teoreticky sfor-
mulcvalo' základné problémy výtvarnej spoluprá-
ce vo výrobě, poukázalo na jej nevyhnutnosť

i společenský význam.5 Cesta od teorie k reali-
zácii novo poňatej hmotnej kultury nebola, pri-
rodzene, priamočiara.
Následky vojny bolí citelné najmä v hospodár-
skej základní, ktorej rekonštrukcia bola na Slo-
vensku existenčnou záležitosťou. Hnutia povojno-
vej obnovy neboli však hnané len materiálnymi
podmienenoisťami — spolu so1 základnými ekono-
mickými zárukami riešili sa postupné i problémy
kulturně.
Priemyselný výrobok mal mať — podlá nových
meradiel kvality — estetická, užitková i ekono-
mická hodnotu. I preto1 bolu ťažké obhájit exis-
tenciu priemyselného výtvarníctva vo1 sféře prie-
myslu i vo sféře umenia. Na jednej straně sa
narážalo na kvantitativné ukazovatele plánovania,
na druhej straně na pomýlené hodnoitenie krité-
riami volného umenia, ktoré ho vysávali na peri-
fériu alcbo za hranice výtvarných hodnot. Spo-
ločným menovateïom uvedených ťažkostí bolo
nedocenenie výtvarnej spolupráce vo výrobě, ne-
pochopenie úlohy výtvarníka i charakteru jeho
práce.0 Činnost’ výtvarníka vo výrobě sa vymyká
z hraníc tradičného1 chápania umeleckej tvořívej
práce. Priemyselný výtvarník má mať taká schop-
nost syntetickej představivosti, aby mohol uvažo-
vat a tvořit v celej šírke estetických, funkčných,
materiálových, technických a ekonomických sú-

Karol Hološko, Nápojová súprava, křišťál,
fúkané sklo, 1957. Fotografia A. Červenej
loading ...