DOI Artikel:
Račekova, Jarmila: Súčasné umelecké sklo na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0162
158
Jiří Boháč, Miska, sodno-draselné sklo, v 5 cm, 0 6 cm,
1973. Fotografia F. Valenta
V prvom type ryteckých práč Karol Hološko
zakladal na kontraste plošné šrafováného dekoru
a priehl’adného hladkého povrchu. V druhej po-
lovici šesťdesiatych rokov vytvára autor ryté ta-
nière a vázy s lineárně riešeným motívom. Kulti-
vovaná, lyrická kresba má stylizovaný figurálny
alebo nezobrazujúci charakter a stavia na čistotě
a eleganci! subtílnej linie, uvázli vo ro'zvrhnutej
v ploché.
Jaroslav Taraba upozornil na seba v oblasti
dekorativně zušlechťovaných práč z čirého skla
najmä lineárnym chápáním techniky leptu.
Genealógia jeho dekoratívnych fliaš siaha do
polovice šesťdesiatych rokov, keď ešte experimen-
tuje s rozličnými tónmi sýtych farieb a s masív-
nym hutnickým tvarom. V skupině dekoratívnych
fliaš zo začiatku sedemdesiatych rokov precizuje
tvar, fákaný do formy, obetuje farebnosť čirosti
krištáfa a sústreďuje sa na problém dekoru. Skú-
senosti z poloautomatickej techniky — panto-
grafu prenáša do ručného leptu, kde nie je tvor-
cova imaginácia viazaná ohladom na možnosti
mechanického prenášania dekoru. Reprezentatív-
nym príkladom je váza s kružnicovým leptom,
číře sklo, z roku 1971. Svojím racionálnym tva-
rom precíznej gule s nasadeným válcovitým
hrdlom a čírosťou krištála tvoří protipól jeho
hutnických isýtofarebných riešení. Dekor sústred-
ných kružnic tu podporuje a dynamizuje základ-
ný tvar, využívajúc žiarivé světelné reflexy ma-
teriálu.
Druhů samostatná skupinu z hfadiska výrobno-
technického i výtvarného tvoria hutnické dekora-
tivně práce zo skla.22 V tvorbě Karola Hološku
a Jaroslava Tarabu sa objavujú početnejšie od
polovice šesťdesiatych rokov. Obidvaja autoři
využívajú vo svojich hutnických dekoratívnych
ffašiach fluidnú podstatu skla, v dósledku ktorej
materiál zostáva i v tuhom stave ontogenicky
zhlížený s kvapalným skupenstvom. Osobité vlast-
nosti suroviny tu viac ako v ktorejkofvek inej
oblasti predpisujú hranice i možnosti uměleckého
cítenia. Výtvarný zásah, rešpektujúci nevyhnut-
nosť rýchleho tvarovania žeravej masy, nadobúda
charakter premyslenej improvizácie. Náhodnost’
sa neraz stává pomocníkom výtvarného výsledku.
Karol Hološko vo svojich hutnických prácach
obmieňa typicky sklářské, klasické tvary nádob —
fliaš, ktoré vo svojej tvarovej podstatě přežili
dějinná osciláciu medzi áčelnosťou a estetickou
formou skla. Zdorazňuje plasticitu povrchu, kto-
rá je pre hutnické techniky špecifická. V štruktu-
rálnom spracovaní materiálu usiluje sa predovšet-
kým zvýraznit’ optické kvality skla, podčiarkujáce
plastickosť a dekoratívnu lyrickosť mákkého hut-
nického tvaru. Dynamika áčinku spočívá v optic-
kej hre svetiel pohlcovaných, lámaných, zoskupo-
vaných a reflektujácich v oblinách skla. Jedným
z riešení tohto druhu je hutnická flaša z roku 1967
s dekoratívnou zátkou z farebného skla. Plastickosť
povrchu sa dosiahla technikou optického zdobenia
v špeciálne tvarovanej forme. Výtvarný áčinok
je postavený na zámernej obnaženosti hutníckej
technologie. Dokazuje dekoratívnu áčinnosť štruk-
turálneho, optického dekoru, ktorý je v áplnom
sálade s technológiou výroby a tvoří jednotu so
základným tvarom.
Druhým spósobom plastického stvárnenia po-
vrchu, ktorý dokázal autor využit’, je technika
nálepov (zatavenie kvapiek skloviny na žeravé
jádro), ktorá zvýrazňuje vlastnosti materiálu
v jeho kvapalnom stave. Hološko aktualizuje ten-
to historický postup v dnešných sávislostiach.23
Príkladom je dekoratívna flaša s nálepmi, fareb-
né sklo, navrhnutá roku 1967. Výrazná dekora-
Jiří Boháč, Miska, sodno-draselné sklo, v 5 cm, 0 6 cm,
1973. Fotografia F. Valenta
V prvom type ryteckých práč Karol Hološko
zakladal na kontraste plošné šrafováného dekoru
a priehl’adného hladkého povrchu. V druhej po-
lovici šesťdesiatych rokov vytvára autor ryté ta-
nière a vázy s lineárně riešeným motívom. Kulti-
vovaná, lyrická kresba má stylizovaný figurálny
alebo nezobrazujúci charakter a stavia na čistotě
a eleganci! subtílnej linie, uvázli vo ro'zvrhnutej
v ploché.
Jaroslav Taraba upozornil na seba v oblasti
dekorativně zušlechťovaných práč z čirého skla
najmä lineárnym chápáním techniky leptu.
Genealógia jeho dekoratívnych fliaš siaha do
polovice šesťdesiatych rokov, keď ešte experimen-
tuje s rozličnými tónmi sýtych farieb a s masív-
nym hutnickým tvarom. V skupině dekoratívnych
fliaš zo začiatku sedemdesiatych rokov precizuje
tvar, fákaný do formy, obetuje farebnosť čirosti
krištáfa a sústreďuje sa na problém dekoru. Skú-
senosti z poloautomatickej techniky — panto-
grafu prenáša do ručného leptu, kde nie je tvor-
cova imaginácia viazaná ohladom na možnosti
mechanického prenášania dekoru. Reprezentatív-
nym príkladom je váza s kružnicovým leptom,
číře sklo, z roku 1971. Svojím racionálnym tva-
rom precíznej gule s nasadeným válcovitým
hrdlom a čírosťou krištála tvoří protipól jeho
hutnických isýtofarebných riešení. Dekor sústred-
ných kružnic tu podporuje a dynamizuje základ-
ný tvar, využívajúc žiarivé světelné reflexy ma-
teriálu.
Druhů samostatná skupinu z hfadiska výrobno-
technického i výtvarného tvoria hutnické dekora-
tivně práce zo skla.22 V tvorbě Karola Hološku
a Jaroslava Tarabu sa objavujú početnejšie od
polovice šesťdesiatych rokov. Obidvaja autoři
využívajú vo svojich hutnických dekoratívnych
ffašiach fluidnú podstatu skla, v dósledku ktorej
materiál zostáva i v tuhom stave ontogenicky
zhlížený s kvapalným skupenstvom. Osobité vlast-
nosti suroviny tu viac ako v ktorejkofvek inej
oblasti predpisujú hranice i možnosti uměleckého
cítenia. Výtvarný zásah, rešpektujúci nevyhnut-
nosť rýchleho tvarovania žeravej masy, nadobúda
charakter premyslenej improvizácie. Náhodnost’
sa neraz stává pomocníkom výtvarného výsledku.
Karol Hološko vo svojich hutnických prácach
obmieňa typicky sklářské, klasické tvary nádob —
fliaš, ktoré vo svojej tvarovej podstatě přežili
dějinná osciláciu medzi áčelnosťou a estetickou
formou skla. Zdorazňuje plasticitu povrchu, kto-
rá je pre hutnické techniky špecifická. V štruktu-
rálnom spracovaní materiálu usiluje sa predovšet-
kým zvýraznit’ optické kvality skla, podčiarkujáce
plastickosť a dekoratívnu lyrickosť mákkého hut-
nického tvaru. Dynamika áčinku spočívá v optic-
kej hre svetiel pohlcovaných, lámaných, zoskupo-
vaných a reflektujácich v oblinách skla. Jedným
z riešení tohto druhu je hutnická flaša z roku 1967
s dekoratívnou zátkou z farebného skla. Plastickosť
povrchu sa dosiahla technikou optického zdobenia
v špeciálne tvarovanej forme. Výtvarný áčinok
je postavený na zámernej obnaženosti hutníckej
technologie. Dokazuje dekoratívnu áčinnosť štruk-
turálneho, optického dekoru, ktorý je v áplnom
sálade s technológiou výroby a tvoří jednotu so
základným tvarom.
Druhým spósobom plastického stvárnenia po-
vrchu, ktorý dokázal autor využit’, je technika
nálepov (zatavenie kvapiek skloviny na žeravé
jádro), ktorá zvýrazňuje vlastnosti materiálu
v jeho kvapalnom stave. Hološko aktualizuje ten-
to historický postup v dnešných sávislostiach.23
Príkladom je dekoratívna flaša s nálepmi, fareb-
né sklo, navrhnutá roku 1967. Výrazná dekora-