Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 207
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0211
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
207

Problémy slohovej interpretácie
a periodizácie slovenského výtvarného
umenia na přelome 16. a 17. storočia
IVAN RUSINA

Ani v období uplynulých tridsiatich rokov sa
nevěnovala slohu umenia na přelome 16. a 17.
storočia, jeho charakteristice, znakom a periodi-
zácii privelká pozornost'. Skór naopak. Ak od-
hliadneme od drobných či čiastkových správ a
clánkov, můžeme vlastně uviesť iba tri základné
příspěvky: 1. Giintherová-Mayerova, A.: Renesan-
cia na Slovensku (Pamiatky a múzeá, 1954); 2.
Jankovič, V.: Renesančné Slovensko (Krasy Slo-
venska, 1968); 3. Hrášková, E.: Renesančné ná-
irobníky a epitafy na Slovensku (Umění a řeme-
sla, 1969).
Cielom nášho příspěvku je zistiť stav badania
0 umění tohto1 obdobia, zamyslieť sa nad platnos-
ťou, objavnosťou či nosnosťou názorov a mys-
lienok troch uvedených práč. Bude to pokus urciť,
ako sa slovenská umenoveda za poislednych trid-
sať rokov vysporiadala s problémem, ktory spo-
jila is pojmem1 „slovenská renesancia“.
Metodickým východiskům je konfrontácia l’u-
bovolne zvoleného diela z tohto obdobia s nazor-
mi v týchto1 troch článkoch. Na porovnávacom
základe chceme jednotlivé názory a myslienky
potvrdit’ či vyvrátit'. (Eubovolne zvoleno dielo
musí byť však zastupitelné a nahraditelné inym
*-ak, aby závěry, odvodené z jedného, boli platné
i pre druhé, pre celá skupinu diel; slovom musí
byť reprezentačnou vzorkou.)
Pre analýzu sme si zvolili epitaf Daniela Hir-
schlera (Hirschera) z roku 1608 z levočského far-
ského kostola sv. Jakuba. Bez ohl’adu na vycho-
diská práce, všetci traja autoři zaraďujú epitaf
Daniela Hirschlera medzi renesančné diela, t. j.
Určujú ho ako renesančné dielo.

Podlá názoru A. Güntherovej sú v Levoči za-
stúpené skoro všetky běžné typy renesančných
epitafov, a medzi nimi ako příklad uvádza aj
epitaf Daniela Hirschlera. V. Jankovič vo svojom
článku tvrdí, že obdobie od roku 1530 do roku
1620 je „klasickým1 obdobím renesančného ume-
nia u nás“. Keďže epitaf Hirschlera vznikol roku
1608, teda v tomto časovom rozmedzí, musí byť
logicky 'svojílm charakterom renesančný. Podlá
E. Hraškovej je dielo tiež renesančné, lebo ho
výslovné uvádza medzi renesančnými epitafmi
a náhrobkami na Slovensku slovami: „K najstar-
ším epitafom tohto druhu (t. j. renesančným)
patří epitaf Daniela Hirschlera z roku 1608 a Lo-
rintza Greffa z roku 1609.“
Uviedli sme názory autorov troch základných
článkov. Nasledujúci text tvoria heslovité po-
známky k slohovej analýze diela, ako východiska
pre konfrontáciu názorov na otázku: Je uvedené
dielo skutečné renesančné?
Z hladiska formálně j analýzy Hirschlerov
epitaf netvoří jednota renesančných výtvarných
znakov, ale prelínanie štyroch zložiek, z kto-
rých žiadna neexistuje sama osebe „čistá“. Je
to: 1. doznievajúca staršia domáca tradícia, 2.
renesančné principy výstavby, 3. manieristické
tendencie a 4. baroková orientácia.
Staršia domáca tradícia sa prejavuje v reali-
zácii. Je to malba temperou, hrubá stolárska
práca. Vo1 výtvarnom riešení sa autor přiklonil
k istairšej tradicii spájaním časovo nesúvisiacich
scén, v určovaní vzťahov na základe obsahových
súvislostí, a nie p ri esterových, v násilnom spájaní
zložiek výstavby, vo vzťahu krajiny a postáv.
loading ...