DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Výstavba Slovenska v rokoch 1945-1975 v zrkadle architektúry
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0248
244
Strojnická fakulta SVŠT v Bratislavě. Projektoval M. Kusý. Fotografoval J. Čeněk
stavby súvisí aj s rozvojom typizácie a prefábri-
kácie a s výrazným pokrokom v stavebnej techno-
logii. Kým do roku 1956 možno hovořit’ len o typi-
zácii tradičnej tehlovej výstavby, roku 1956 sa
stavia prvý montovaný panelový obytný dom
v Bratislavě na Kmeťovom náměstí (G. Tursunov,
J. Harvančík, K. Šafránek, V.. Karfík) a o rok
neskór liatym betónom už celé bratislavské síd-
lisko na ul. Febiruárového víťazistva (V. Houdek,
Š. Svetko, O. Dukát). Súčasne vznikajú i prvé
Bratislavské vežiaky — na Miletičovej ulici (K.
Paliuš) a experimentálny bodový dom' v Bratislavě
-Raci (M. Krakovská, Š. Svetko). Panelová vý-
stavba postupné převláda. Vačšia pozornost’ sa
věnuje půdorysu bytu a jeho vybaveniu. Pokrok
badat’ aj v koncepci! sídlisk. Opúšťa sa přežitý
sposob utvárania uličného frontu a obytné domy
sa zasúvajú do zelene. Aj tu značí přelom výstav-
ba sídliska na ul. Februárového víťazstva.
Nové stavebné metody priinášajú aj premenu
architektonických tvarov. Opúšťa sa neekonomic-
ký dekorativiizmus, forma sa vyvodzuje z kon-
strukci« a funkcie. Architektura sa stává úprim-
nejšou, pravdivé jsou. Příčinu tejto premeny ne-
možno hladaf iba v zmene materiálnej základné,
v ekonomii alebo atmosféře doby: SVŠT v Brati-
slavě v päfdesiatych rokoch vyraďuje prvých ab-
solventov architektúry, ktorí v nasledujúcom ob-
dobí výrazné ovplyvnili tvář Slovenska. Do ži-
vota vošla početná generácia architektův a je
prirodzené, že sa kvantita časom přeměnila na
kvalitu.
Na přelome päfdesiatych a šesťdesiatych rokov
začínajú sa budovat obrovské sídliská nielen na
okraji Bratislavy, ale aj Košic — Ružinov a Tera-
sa — obidve pre 60 tisíc 1’udí, teda s počtom oby-
vatelův, aký mala roku 1918 celá Bratislava. Na
rovině stojací bratislavský Ružinov (D. Kedro,
T. Gebauer, Š. Ďurkovič, L. Pinkalský) staval
sa ešte na stredovú híblkovú os, kým1 košická Te-
Strojnická fakulta SVŠT v Bratislavě. Projektoval M. Kusý. Fotografoval J. Čeněk
stavby súvisí aj s rozvojom typizácie a prefábri-
kácie a s výrazným pokrokom v stavebnej techno-
logii. Kým do roku 1956 možno hovořit’ len o typi-
zácii tradičnej tehlovej výstavby, roku 1956 sa
stavia prvý montovaný panelový obytný dom
v Bratislavě na Kmeťovom náměstí (G. Tursunov,
J. Harvančík, K. Šafránek, V.. Karfík) a o rok
neskór liatym betónom už celé bratislavské síd-
lisko na ul. Febiruárového víťazistva (V. Houdek,
Š. Svetko, O. Dukát). Súčasne vznikajú i prvé
Bratislavské vežiaky — na Miletičovej ulici (K.
Paliuš) a experimentálny bodový dom' v Bratislavě
-Raci (M. Krakovská, Š. Svetko). Panelová vý-
stavba postupné převláda. Vačšia pozornost’ sa
věnuje půdorysu bytu a jeho vybaveniu. Pokrok
badat’ aj v koncepci! sídlisk. Opúšťa sa přežitý
sposob utvárania uličného frontu a obytné domy
sa zasúvajú do zelene. Aj tu značí přelom výstav-
ba sídliska na ul. Februárového víťazstva.
Nové stavebné metody priinášajú aj premenu
architektonických tvarov. Opúšťa sa neekonomic-
ký dekorativiizmus, forma sa vyvodzuje z kon-
strukci« a funkcie. Architektura sa stává úprim-
nejšou, pravdivé jsou. Příčinu tejto premeny ne-
možno hladaf iba v zmene materiálnej základné,
v ekonomii alebo atmosféře doby: SVŠT v Brati-
slavě v päfdesiatych rokoch vyraďuje prvých ab-
solventov architektúry, ktorí v nasledujúcom ob-
dobí výrazné ovplyvnili tvář Slovenska. Do ži-
vota vošla početná generácia architektův a je
prirodzené, že sa kvantita časom přeměnila na
kvalitu.
Na přelome päfdesiatych a šesťdesiatych rokov
začínajú sa budovat obrovské sídliská nielen na
okraji Bratislavy, ale aj Košic — Ružinov a Tera-
sa — obidve pre 60 tisíc 1’udí, teda s počtom oby-
vatelův, aký mala roku 1918 celá Bratislava. Na
rovině stojací bratislavský Ružinov (D. Kedro,
T. Gebauer, Š. Ďurkovič, L. Pinkalský) staval
sa ešte na stredovú híblkovú os, kým1 košická Te-