Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 283
DOI issue: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0287
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
283

tov možno badat’ na šachovnicovom usporiadaní
niektorých miest, napr. Levoče. Zásah kolonistov
zisťujeme v iis.tých nepravidelnostiach, ktoré de-
formovali póvodné osídleme. Bolo by azda po-
třebné všímat’ .si urbanistický vývin, ktorý bol
před etapami uvedenej kolonizácie, a hladat’ tak
stav před niekolkými storočiami, ako je etapa
neskorogotickej architektury.
Oblast’ východného Slovenska je najvýchod-
nejšia oblast’, kam prenikla gotika. Ďalej na vý-
chod sa jej už nepodařilo preniknúť. Napriek
tomu, že východoslovenská neskorá gotika je na
periférii z hladiska geografického, nemá rustika-
lizovaný charakter, ale je plné na úrovni stredo-
európskej. Oblalsť spišská a oblast’ slovenských
banských miest sa podstatné nelíši od podunaj-

skej, pokiaf ide o architekturu. Ale o východo-
slovenskej oblasti možno hovořit’ ako o oblasti
s originálnym poňatím gotiky. Vplyvom domácích
tvorcov nadobudla tamojšia gotika lokálně za-
farbenie a domácí India tam prejavili značnú
zručnost’. Například dielo Jána z Prešova má
takú kvalitu, že obstojí velmi čestne vedla vý-
značných cudzích kamenárov.
Vzhladom na uvedené vývody vřele odporú-
čam, aby předložená práca Karola Kabouna Ne-
skorogotická architektura na Slovensku a stavi-
telia východného okruhu bola připuštěná na obha-
jobu a aby kandidát po jej úspešnom obhájení
bol vyměňovaný za kandidáta vied o umění.
J. E. Koula

Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelía
východného okruhu
KAROL KAHOUN

Posudok kandidátskej dizertačnej práce

Základným kladom Kahounovej práce je
okrem obšírnej znalosti problematiky už sám zá-
ujem o túto kategóriu umeleckej činnosti na Slo-
vensku, ktorá sa doteraz nedostala do centra od-
bornej a publicistickej pozornosti, hoci ide o jed-
no z na j významnějších období vývinu slovenské-
ho umenia. Vychádzajúc z mimoriadneho posta-
venia neskorogotického úsilia na Slovensku, za-
meriava sa Kahoun velmi správné na oblast’ ar-
chitektoniokej tvorby, bez ktorej si nemožno
představit’ ani intenzívny vývin iných uměleckých
disciplín, napr. maliarstva a sochárstva, ktorým
sa doteraz věnovala ovela váčšia pozornost’ ako
architektúre.
Poměrně širokú a mnohotvárnu látku, pre kto-
rej syntézu azda ešte ani nedozrel čas, rozděluje
autor na niekol’ko problémových okruhov, ktoré
tvoria jednotlivé kapitoly jeho práce. Tak v zvy-
čajnom úvode sa pokúša objasnit’ pojem nesko-
rej gotiky, sprístupňujúc najmä novšie názory
viacerých bádatelov (Jantzen a Bialostocki), pri-
čom sa vzhladom na neprepracovanosť a zloži-

tosť témy .nepokúša o osobné formulácie, ktoré
autor pokládá za předčasné. Podává — ako je
to zvykom v takýchto prácach — prehlad o situá-
cii vo výskuíme a o intenpretácii slovenskej ne-
skorogotickej architektúry, pričom — ako mimo-
riadne významný přínos — oceňuje najmä vědec-
ký podiel Menclovcov na riešení tejto otázky,
ktorý má základný a zakladatelský význam.
V tejto úvodnej úv.ahe sa Kahoun zmieňuje aj
o celkovom význame neskorogotickej architektú-
ry na Slovensku a najmä o jej sociálnych, ekono-
mických a politických asipektoch (vývoj miest,
otázka obchodných centier a baníckeho podnika-
nia, otázky spoločenskej diferenciácie atď.).
Vlastnú problematiku slovenskej neskorogotic-
kej architektúry rozděluje autor do štyroch ka-
pitol, ktoré sú v podstatě aj názorovým a chrono-
logickým utriedením materiálu.
V prvej kapitole hodnotí význam rozsiahlych
a závažných stavebných hút v Bratislavě a v Ko-
šiciach, ktoré sú v podstatě viazané na příklad
Viedne (přelom 14. a 15. storočia). Kahoun sie-
loading ...