Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 34
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0038
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
34

srdenstva. Jeho interpretácia je nepochybné správná.
Alžbětinská legenda sa velmi často zlučuje alebo aj
zamieňa so „skutkami milosrdenstva“.29 Týmto spo-
sobom sa však neobjasňuje niekoïko dalších problé-
moví prečo sa Alžběta objavuje na jednej doske
štyrikrát a na druhej dvakrát; prečo je raz oblečená
do řeholného a raz do dobového rúcha.
Prehustenosť scén na obidvoch doškách by sa azda,
v rámci navrhnutej hypotézy, dala vysvětlit rozprá-
vačskou tendenciou, objavujúcou sa pri portálových
reliéfoch tam, kde sa opisujú události odohrávajúce
sa na zemi, zatiaï čo „nadpozemská sféra“ je zastú-
pená viac-menej kultovými obrazmi, připadne len
symbolmi určitých scén.
Otázkou však zostáva traktovanie svátice raz ako
františkánky, raz ako královnej, pričom pri obidvoch
doškách ide o Alžbětu Uhorskú (zvanú tiež Durín-
ska). Na obidvoch reliéfoch je skutočne zobrazená tá
istá svätica, čo dosvědčuje okrem všeobecných skutkov
milosrdenstva (kúpania, křmenia a ošetrovania cho-
rých) na doske, kde Alžběta je ako františkánka, najmä
„zázrak premeny malomocného (uloženého do Alžbe-
tinej postele) na kříž“ (povodně na tělo ukřižovaného
Krista). Tento zázrak je tu obohatený novým prvkom
kvetov okolo kríža. Květy symbolizujú další „zázrak“
typický pre uhorskú sväticu — „zázrak ruží“ (preme-
ny jedla, ktoré podlá legendy Alžběta tajné prinášala
postihnutým z vojvodových zásob, na ruže, vo chvíli,
ked bola pri čine přistihnutá). Na druhej reliéfnej
doske, kde je svätica v králbvskom ruchu, objavujú
sa potom dalšie atribúty, ktoré spolu s královskou
korunou spresňujú ikonografické určenie —- ryby
a chlieb. Opät však nie ako statický symbol svätice,
ale ako súčasť legendárného rozprávania.
Alžbětin kult bol v Košiciach velmi silný. K tomu
nepochybné prispieval i jej domácí hornouhorský
póvod (narodila sa roku 1207 v Bratislavě).30 Ako sa
uvádza v litera túře, bol v Košiciach už v 13. storočí
kostol zasvatený Alžbětě Uhorskej.31 V tom istom ča-
se32 existoval aj „špitál“, ktorý bol nepochybné pod
rovnakou patronáciou. Alžběta sa objavuje aj ako
ústredná postava starej mestskej pečate.33 Jej uctieva-
nie mohlo byť podpořené aj tým, že manželka Karola
Roberta, krála, ktorý prvý udělil městu základné
privilégiá, mala to isté měno ako svätica. Na okraj
azda možné, uviesť, že táto královná (v literatúre
nazývaná Alžběta staršia) má na zobrazeniach hlavu
často zákrytů čipkovým kruzelerom a královskou ko-

runou,34 rovnako ako Alžběta — královná na košickej
reliéfnej doske. Aj matka a dcéra Žigmunda Luxem-
burského,35 ktorý město i stavbu velmi podporoval36
a iste aj poznačil, mali toto měno. Tieto skutočnosti
nemali pravděpodobně na ikonografický program
košických dómskych portálov rozhodujúci vplyv. Je
však možné, že reprezentácia skutkov milosrdenstva
prostredníctvom výjavov zo života svätice bola moti-
vovaná nielen městskou náboženskou tradíciou, ale
bola zároveň aj etatistickým motívom. Tento motiv
mohli posilniť aj sochy říšských svätcov, povodně vraj
umiestnené v nikách pod baldachýnmi severného
portálového ostenia, hoci vznikli neskór.37 Právě tento
etatistický prvok ikonografického programu reliéfov
by mohol byť dóvodom, prečo sa Alžběta neobjavuje
len ako reholníčka, teda osoba cirkevná, ale aj v krá-
lovskom rúchu. Tento význam by bolo azda možné
aplikovat i na zobrazenie architektúry, ktoré sa vy-
skytuje na doske so sväticou — královnou. Architek-
túra nesporné symbolizuje „špitál“ a poukazuje tak
na tradíciu existencie nemocnice pri kostole sv. Alžbě-
ty. Štátna (a městská) moc sa týmto spósobom repre-
zentuje ako vykonávatelka „diela milosrdenstva“.
Rozbor reliéfnej výzdoby
Ako sme už uviedli, ikonografický program sever-
ného a západného portálu dómu sv. Alžběty velmi
úzko súvisí s kompozičným riešením reliéfov. Len na
základe tohto programu (pochopitelné len hypote-
ticky) možno riešiť rozporuplnost kompozície jednotli-
vých dosiek. Ich stavba kolíše od preplnenosti posta-
vami (niektoré sa objavujú v jednom poli aj viackrát)
až k jednoduchším niekolkofigúrovým obrazcom.
Severný portál
Figurálně najbohatším výjavom je Posledný súd,
umiestnený na tympanone severného portálu a za-
puštěný hlbšie ako ostatně reliéfně došky. Košický vý-
jav dodržiava kompozičnú schému objavujúcu sa na
juhonemeckých portáloch v 14. storočí. Hlavným
kompozičným princípom košického tympanonu je
symetrickosť. Reliéf rozděluje úzká lišta do dvoch
horizontálnych pásov. Obidva pásy sú komponované
na strednú vertikálnu os. V hornej polovici ju vytvára
loading ...