Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 112
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0116
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
112

a predlaktiach). Trojica mužských postáv zo scény
podobenstva má dlhé pláste so širokým golierom
a volné spadajúcimi dlhými rukávmi — cez ich pre-
strihy v mieste lakťového ohybu majú převlečené
ruky so širokými rukávmi košele (wamsu), tak, ako to
bolo rozšířené v prvých desaťročiach 16. storočia.
Tieto dlhé pláště sa nosili od 15. storočia. Napriek
novej móde kratších plášťov, siahajúcich po kolená,
ktoré sa objavujú v okruhu německého meštianstva
v dvadsiatych rokoch 16. storočia, prežívajú ako znak
učencov, starcov a inteligencie.20 V našej scéně podo-
benstva majú preto aj osobitný alegorický význam.
Označujú vyššiu spoločenskú vrstvu, rovnoprávné
postavenú k sedliackym typom dalších postáv (čias-
točne zachovaná figúra pracujúceho muža v krátkom
kabátci s priliehavými nohavicami a topánkami, siaha-
júcimi k členkom, ako typický pracovný oděv od
polovice 15. storočia).
Datovaniu do druhej štvrtiny 16. storočia zodpovedá
i celková koncepcia maliarskej výzdoby. Proti výraz-
nej výtvarnej kvalitě figurálnych častí sú malované
architektonické prvky nenáročné a obmedzujú sa len
na základné vymedzenie obrazových polí, ktoré sú
vo svojej štruktúre určujúce a nadradené. Preto sú
rozostupy polostípov nepravidelné. Ich tvar zodpovedá
ranému stupňu uplatňovania renesančných architek-
tonických motívov, navýše bez schopnosti vyjádřit
spojenie plastických prvkov v perspektívnom vidění
(nasadenie římsy na hlavice polostípov). Aj atekto-
nické prerastanie okenných paspárt do driekov polo-
stípov pramení este zo středověkého myslenia, rov-
nako ako spósob zvýraznenia okien nabielenými
paspartami s okrajovou linkou a uhlopriečnym přepo-
jením rohov, alebo rozličný typ dekoratívnej úpravy
suprafenestier, od architektonickej s polkruhom a na-
sadenými bobulami (v typickom tvare ranej stredo-
európskej renesancie) po ornamentálnu s dvoma sto-
čenými rastlinnými útvarmi. Takýto ornament s mák-
kými, ochabnutými lištami sa objavuje v nemeckej
grafike v prvej polovici 16. storočia,21 a tak isto možno
v nej sledovat i dalšie ornamentálně súčasti malby,
ktoré sa volné rozkladajú do plochy pri prvom
obrazovom poli, pri scéně z podobenstva a vychádzajú
z hornej časti obidvoch polostípov. Sú to rohy hoj-
nosti s halúzkami a ovocím, s volné spadajúcimi sto-
čenými stuhami, sice rovnako motivované prírodnými
tvarmi, ale rožne kompozičně rozvinuté. Najbohatší
je ornament na 1’avej straně prvého polostípa, ktorým

sa volné uzaviera celá maliarska výzdoba. Toto asy-
metrické rozvrhnutie ornamentálnej výzdoby s jej
naturalistickými prvkami pramení z ranorenesančnej
ornamentiky, vychádzajúcej z neskorogotického zá-
kladu, ako ju poznáme z ornamentálnych kresieb
a návrhov, predovšetkým Dúrerovho okruhu.
Ranorenesančná maliarska výzdoba tohto druhu je
na území Slovenska skutočne závažným objavom
a představuje nový vklad do problematiky profánnej
mestskej architektúry a jej maliarsky riešených prie-
čelí aj v širších stredoeurópskych reláciách. Hoci vý-
skumy z posledných rokov priniesli u nás viacero
pozitivnych výsledkov v tejto oblasti,22 výtvarnou
kvalitou i rozsahom zachovania je maíba nášho domu
rozhodne najvýznamnejším článkom doteraz pozna-
ných artefaktov. Pretože istotne nebola ojedinělá,
otvára navýše možnosti případných dalších nálezov
takéhoto druhu na meštianskych stavbách v Bratislavě.
To napokon potvrdzujú i staršie prieskumy, ktoré
odhalili například na Zelenej a Zámockej ulici zlomky
monochrómnych (sivých) dekorácií z druhej polovice
16. storočia, hoci odlišnejšieho charakteru.23
Doklady z dalšieho vývinu priečelia domu č. 6
na Wolkrovej ulici nedosahuj ú už kvalitu ranorene-
sančnej nástennej malby. Pohybujú sa vo sféře archi-
tektonických výzdob a navýše sa z nich zachovali pří-
liš malé fragmenty na to, aby sme mohli určit ich
charakter vo vztahu k celému priečeliu. Predovšetkým
to bola sgrafitová výzdoba, zrejme z konca 16. sto-
ročia, ktorej zlomok sa našiel pri 1’avom okraji prí-
zemia, v podobě šikmo vedených kosoštvorcov so strie-
davým preškrabávaním vápenného nátěru na okrovo
tónovanú omietkovú vrstvu. Omietka rovnakého dru-
hu — už bez výzdoby — sa zistila i na poschodí, takže
možno předpokládat, že v tomto období sa objekt
nadstavil v celej šírke a stená poschodia priliehala
tesne k susednému objektu na východnej straně.
Rozsiahlejšie úpravy sa uskutočnili okolo polovice
17. storočia. K tomuto obdobiu sa viaže omietková
vrstva v 1’avej časti fasády, zachovaná v takmer súvislej
ploché na poschodí a čiastočne na přízemí, kde sa
medzi dnešnou prvou a druhou osou zl’ava objavil
fragment maïovanej výzdoby prekrývajúci výplňové
murivo staršieho neskorogotického a renesančného
otvoru. Tvoří ju geometrická sieť pravidelných za-
škrabnutými ryskami vyznačených štvorcov s uhlo-
priečnym delením, so striedaním okrových a sivých
trojuholníkov.24 Toto pole bolo uzavreté pravouhlo
loading ...