DOI article:
Toranová, Eva: Cinárske znac̆ky majstrov bratislavského cechu
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0121
117
pre vysoký obsah olova sa obyčajný cín nesmel použí-
vať na výrobu riadov a predmetov, ktoré sa dostávali
do styku s potravinami.
Nepoznáme přesné spôsoby a postupy, ktorými naši
cinári kontrolovali dodržiavanie predpísanej rýdzosti
cínu. Záznamy v cechových knihách bývali totiž až
příliš lakonické a svedčia o neskúsenom zapisovatelovi
z radov remeselníkov a o jeho nechuti zápasit s písa-
ným slovom. Cechové artikuly, ktoré vydávali ma-
gistráty alebo neskór královská kancelária, bývali sice
dielom skúseného pisára, ale charakter a rozsah arti-
kúl nútili k věcnosti a stručnosti ; preto nám aj v tomto
ohlade chýba žiadúca obšírnosť informácií. Súveké
záznamy váčšinou přikazovali iba jedno: dodržiavať
a rešpektovať „Prob“; tak nazývali vtedy všeobecne
skúšaný cín.
Osmy bod novších artikúl bratislavských cinárov
z roku 1763 nariadoval maj strom vyrábať z takého
cínu, aký si objednávatel’ želal. Ak sa zistilo, že nie-
ktorý cinár předal surovinu zmiešanú s olovom ako
čistý cín, alebo vyměnil objednávatelům dodaná
surovinu za menej kvalitnú, oznámili jeho priestupok
magistrátu. Artikuly nariadovali zvolit „próbmaj-
stra“, ktorý mal byť představený městskému magistrá-
tu, kde musel zložiť přísahu za pravdivé aplikovanie
cinárskych znáčiek.5
Aj keď sa vtedajšie záznamy nezmieňovali o meto-
dách skúšania cínu a o postupoch pri značkovaní
hotového artefaktu, usudzujeme, že aj bratislavskí
cinári si značkovali svoje práce sami a „próbmajster“
zastával iba úlohu cechového kontrolora. Bratislavskí
cinári vlastnili overovacie a majstrovské značky;
vieme to zo zápisnice cechu, v ktorej sa zachovali dve
limitácie cien výrobkov.6 Novoprijatí majstri museli
tieto limitácie podpísať a přidat aj vlastnú pečať.
Potvrdili tak rešpektovanie platných cenových pred-
pisov a odtlačky ich značiek zároveň slúžili pri kon-
trole a pri porovnávaní ich pravdivosti.
Každý cinár předkládal vzorky výrobnej suroviny
na overenie kvality na kvartálnych schódzkach ce-
chu.7 Ak vzniklo medzi cinármi odóvodnené podo-
zrenie, že niektorý zo spolumajstrov vyrába z nekva-
litného materiálu, mali právo odobrať mu kúsok
z cínu na kontrolu. Najrozšírenejšou metodou kon-
troly výrobnej suroviny bolo preváženie. Používali na
to závažie z cínu róznych legovaní; vzorka a závažie
museli byť přitom rovnakej velkosti. Skúšaný cín mal
potom ten istý poměr legovania ako závažie, s ktorým
sa dostal do rovnováhy.
V prekvitajácích německých a českých cinárskych
centrách sa vyžadovalo značkovanie artefaktov maj-
strovskou a overovacou značkou už od sedemdesiatych
rokov 14. storočia; používanie značky kvality tu za-
viedli iba neskór. Prvé známe údaje o značkovaní
cinárskych práč v bratislavskom cechu pochádzajú
zo 17. storočia. V spomínanom liste banskobystrické-
mu magistrátu uviedli všetky tri typy značiek. Na arte-
faktech našich cinárov sa nám overovacie a majstrov-
ské značky zachovali ojedinele už zo 16. storočia.
Najstaršia signovaná bratislavská práca — odmerka
zo zbierky bratislavského městského muzea — pochá-
dza z konca 16. storočia. Okrem overovacej značky
je opatřená aj majstrovskou značkou; pripisujá ju
doteraz archívně nedoloženému členovi bratislavskej
cinárskej rodiny Starcklauffovcov.8
Overovacia značka bratislavských cinárov vychá-
dzala — podobné ako overovacie cechové, resp. měst-
ské značky všeobecne — zo znaku města, v ktorom
cinár pósobil. Vzhladom na miniaturně rozměry
punčového razidla sa městský znak nepřevzal vždy
presne a do detailov. Býval jeho zjednodušeným prepi-
som, připadne vznikol iba použitím ústredného sym-
bolu alebo niektorého podstatného detailu svojej před-
lohy. Tak poznáme overovaciu značku bratislavských
cinárov v podobě trojvežovej mestskej brány, trnavskí
cinári používali motiv kolesa, v Trenčíne podobu
baránka, v Banskej Bystrici horizontálnymi pruhmi
delený štít a pod.
Uhorský znak ako overovaciu značku používali
cinári a zlatníci z Rábu. V rámci terénnych výskumov
sme sa střetali s touto overovacou značkou, priradené
majstrovské značky sa však nedali jednoznačné pri-
písať cinárom z Rábu. Vo váčšine prípadov sa poda-
řilo tieto majstrovské značky predsa len atribuovať,
a tak sme přišli k závěru, že uhorský znak ako overo-
vaciu značku používali aj cinári iných miest, avšak
boli to vždy iba příslušníci bratislavského cechu.
Uhorský znak ako overovaciu značku si zvolili pravdě-
podobně vzhladom na vedúce postavenie sídelného
města ich cechu —■ Bratislavy, ktorá po páde Budína
suplovala úlohu metropoly Uhorska.
Majstrovské značky členov bratislavskej organizácie
sa nevyznačovali mimoriadnou vynachádzavosťou
pri volbě štítového znamenia. Bol to váčšinou symbol
cinárovej práce — kanvica, ktorú aplikovali spolu
pre vysoký obsah olova sa obyčajný cín nesmel použí-
vať na výrobu riadov a predmetov, ktoré sa dostávali
do styku s potravinami.
Nepoznáme přesné spôsoby a postupy, ktorými naši
cinári kontrolovali dodržiavanie predpísanej rýdzosti
cínu. Záznamy v cechových knihách bývali totiž až
příliš lakonické a svedčia o neskúsenom zapisovatelovi
z radov remeselníkov a o jeho nechuti zápasit s písa-
ným slovom. Cechové artikuly, ktoré vydávali ma-
gistráty alebo neskór královská kancelária, bývali sice
dielom skúseného pisára, ale charakter a rozsah arti-
kúl nútili k věcnosti a stručnosti ; preto nám aj v tomto
ohlade chýba žiadúca obšírnosť informácií. Súveké
záznamy váčšinou přikazovali iba jedno: dodržiavať
a rešpektovať „Prob“; tak nazývali vtedy všeobecne
skúšaný cín.
Osmy bod novších artikúl bratislavských cinárov
z roku 1763 nariadoval maj strom vyrábať z takého
cínu, aký si objednávatel’ želal. Ak sa zistilo, že nie-
ktorý cinár předal surovinu zmiešanú s olovom ako
čistý cín, alebo vyměnil objednávatelům dodaná
surovinu za menej kvalitnú, oznámili jeho priestupok
magistrátu. Artikuly nariadovali zvolit „próbmaj-
stra“, ktorý mal byť představený městskému magistrá-
tu, kde musel zložiť přísahu za pravdivé aplikovanie
cinárskych znáčiek.5
Aj keď sa vtedajšie záznamy nezmieňovali o meto-
dách skúšania cínu a o postupoch pri značkovaní
hotového artefaktu, usudzujeme, že aj bratislavskí
cinári si značkovali svoje práce sami a „próbmajster“
zastával iba úlohu cechového kontrolora. Bratislavskí
cinári vlastnili overovacie a majstrovské značky;
vieme to zo zápisnice cechu, v ktorej sa zachovali dve
limitácie cien výrobkov.6 Novoprijatí majstri museli
tieto limitácie podpísať a přidat aj vlastnú pečať.
Potvrdili tak rešpektovanie platných cenových pred-
pisov a odtlačky ich značiek zároveň slúžili pri kon-
trole a pri porovnávaní ich pravdivosti.
Každý cinár předkládal vzorky výrobnej suroviny
na overenie kvality na kvartálnych schódzkach ce-
chu.7 Ak vzniklo medzi cinármi odóvodnené podo-
zrenie, že niektorý zo spolumajstrov vyrába z nekva-
litného materiálu, mali právo odobrať mu kúsok
z cínu na kontrolu. Najrozšírenejšou metodou kon-
troly výrobnej suroviny bolo preváženie. Používali na
to závažie z cínu róznych legovaní; vzorka a závažie
museli byť přitom rovnakej velkosti. Skúšaný cín mal
potom ten istý poměr legovania ako závažie, s ktorým
sa dostal do rovnováhy.
V prekvitajácích německých a českých cinárskych
centrách sa vyžadovalo značkovanie artefaktov maj-
strovskou a overovacou značkou už od sedemdesiatych
rokov 14. storočia; používanie značky kvality tu za-
viedli iba neskór. Prvé známe údaje o značkovaní
cinárskych práč v bratislavskom cechu pochádzajú
zo 17. storočia. V spomínanom liste banskobystrické-
mu magistrátu uviedli všetky tri typy značiek. Na arte-
faktech našich cinárov sa nám overovacie a majstrov-
ské značky zachovali ojedinele už zo 16. storočia.
Najstaršia signovaná bratislavská práca — odmerka
zo zbierky bratislavského městského muzea — pochá-
dza z konca 16. storočia. Okrem overovacej značky
je opatřená aj majstrovskou značkou; pripisujá ju
doteraz archívně nedoloženému členovi bratislavskej
cinárskej rodiny Starcklauffovcov.8
Overovacia značka bratislavských cinárov vychá-
dzala — podobné ako overovacie cechové, resp. měst-
ské značky všeobecne — zo znaku města, v ktorom
cinár pósobil. Vzhladom na miniaturně rozměry
punčového razidla sa městský znak nepřevzal vždy
presne a do detailov. Býval jeho zjednodušeným prepi-
som, připadne vznikol iba použitím ústredného sym-
bolu alebo niektorého podstatného detailu svojej před-
lohy. Tak poznáme overovaciu značku bratislavských
cinárov v podobě trojvežovej mestskej brány, trnavskí
cinári používali motiv kolesa, v Trenčíne podobu
baránka, v Banskej Bystrici horizontálnymi pruhmi
delený štít a pod.
Uhorský znak ako overovaciu značku používali
cinári a zlatníci z Rábu. V rámci terénnych výskumov
sme sa střetali s touto overovacou značkou, priradené
majstrovské značky sa však nedali jednoznačné pri-
písať cinárom z Rábu. Vo váčšine prípadov sa poda-
řilo tieto majstrovské značky predsa len atribuovať,
a tak sme přišli k závěru, že uhorský znak ako overo-
vaciu značku používali aj cinári iných miest, avšak
boli to vždy iba příslušníci bratislavského cechu.
Uhorský znak ako overovaciu značku si zvolili pravdě-
podobně vzhladom na vedúce postavenie sídelného
města ich cechu —■ Bratislavy, ktorá po páde Budína
suplovala úlohu metropoly Uhorska.
Majstrovské značky členov bratislavskej organizácie
sa nevyznačovali mimoriadnou vynachádzavosťou
pri volbě štítového znamenia. Bol to váčšinou symbol
cinárovej práce — kanvica, ktorú aplikovali spolu