DOI article:
Kahoun, Karol: Stavebný vývin stredovekej Levoc̆e
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0140
8
Levoča, farský kostal sv. Jakuba, interiér lodě, okolo polovice 14. storočia.
Foto Č. Šila
ciou udělených a už od konca prvej třetiny 14. storo-
čia plné využívaných práv slobodného královského
města.
Skutočné městské slobody, na základe ktorých
Levoča vzrastá na středověké obchodné město,
dostala od Karola Roberta. Dozvedáme sa o tom z pri-
vilégia Eudovíta Velkého z roku 1364, potvrdzujú-
ceho výsady udelené Levoči už Karolom Róbertom.
Rozsiahle — a v dobových reláciách u nás mimo-
riadne — obchodné výhody umožňovala aj existencia
rozvinutej remeselníckej výroby, popři rastúcej so-
ciálnej diferenciácii znásobujúcej majetkové istoty
mešťanov, a to nielen patriciátu, ale aj „druhej
vrstvy“, podielajúcej sa na ekonomickej efektivnosti
města.
Hospodářsky, a najmä obchodný vzostup zabrzdila
na začiatku 15. storočia zložitá situácia, spósobená
tlakom husitských vojsk, ako aj skutočnosť, že roku
1412 dal Žigmund do zálohu 13 spišských miest
svojmu švagrovi, polskému královi Vladislavovi. Na
360 rokov sa tieto mestá odtrhli od Uhorska a narušila
sa jednota 24 spišských miest. Aj ked Levoča a Kež-
marok medzi nimi neboli a nestratili na Spiši svoje
rozhodujúce postavenie, predsa sa museli čiastočne
podriadiť aktivitě iných obchodných centier. Pravdě-
podobně s husitskými nepokojná súvisel aj velký
požiar v Levoči roku 1431, ktorý městu spósobil
značné straty a narušil aj rozvoj jeho výstavby. Za
nástupnických sporov po smrti Albrechta Habsbur-
ského a za Jiskrovho pósobenia na Slovensku sa
tempo vývinu Levoče spomalilo. Až za vlády Mateja
Korvína dostalo město nové impulzy k remeselnícko-
-obchodnému rozvojů a k stavebnej činnosti. Vtedy
sa začína přestavba póvodných parciel, zoradených
do základných blokov vnútri hradieb. Vyvíja sa
nová osnova teraz už kamenných honosných meš-
tianskych domov, ktoré vo svojej dispozícii sústredili
obytnú, výrobnú i obchodná funkciu. Na konci 15.
storočia sa krystalizuje obraz levočského městského
interiéru, ktorý neskór tak významné obohatili rene-
sančné přestavby, uskutočňované od polovice 16. sto-
ročia takmer do konca 17. storočia.
Pre historický vývin města je — napriek určitému
spomaleniu výrazného progresu v prvej polovici 15.
storočia — charakteristické, že silná hmotná základňa,
dynamický rozmach mestskej society už v 14. storočí
nedovolili — ani v tomto období — úplné zastavit
stavebné akcie, dotvárajúce organizmus Levoče.
V opačnom případe by nebol možný taký prudký
nástup stavitelstva, akého sme svedkami přibližné
od osemdesiatych rokov 15. storočia na hmotách
meštianskych domov alebo v podobě doslova exklu-
zívnej činnosti na farskom kostole. Tu dochádza
nielen k dalším a značným stavebným úpravám, ale
aj k realizácii velkého počtu výtvarné náročných
sochárskych a maliarskych práč, vrcholiacich po roku
1500 grandióznym dielom Majstra Pavla z Levoče,
hlavným oltárom (1508—1517), ktorý svojím význa-
mom i uměním autora přesahuje hranice strednej
Európy. Bez tohto rozmachu v období neskorej
gotiky nebola by myslitelná skutočnosť, že roku
1555 mala Levoča 536 domov, t. j. asi 3500 obyva-
telův, čo ju zařadilo medzi popredné mestá v Uhorsku
i v strednej Europe. Na konci středověku sa Levoča
rozprestierala na ploché 0,4 km2; je to přibližné
rovnaká plocha, na akej vznikli mestá ako Brno,
Levoča, farský kostal sv. Jakuba, interiér lodě, okolo polovice 14. storočia.
Foto Č. Šila
ciou udělených a už od konca prvej třetiny 14. storo-
čia plné využívaných práv slobodného královského
města.
Skutočné městské slobody, na základe ktorých
Levoča vzrastá na středověké obchodné město,
dostala od Karola Roberta. Dozvedáme sa o tom z pri-
vilégia Eudovíta Velkého z roku 1364, potvrdzujú-
ceho výsady udelené Levoči už Karolom Róbertom.
Rozsiahle — a v dobových reláciách u nás mimo-
riadne — obchodné výhody umožňovala aj existencia
rozvinutej remeselníckej výroby, popři rastúcej so-
ciálnej diferenciácii znásobujúcej majetkové istoty
mešťanov, a to nielen patriciátu, ale aj „druhej
vrstvy“, podielajúcej sa na ekonomickej efektivnosti
města.
Hospodářsky, a najmä obchodný vzostup zabrzdila
na začiatku 15. storočia zložitá situácia, spósobená
tlakom husitských vojsk, ako aj skutočnosť, že roku
1412 dal Žigmund do zálohu 13 spišských miest
svojmu švagrovi, polskému královi Vladislavovi. Na
360 rokov sa tieto mestá odtrhli od Uhorska a narušila
sa jednota 24 spišských miest. Aj ked Levoča a Kež-
marok medzi nimi neboli a nestratili na Spiši svoje
rozhodujúce postavenie, predsa sa museli čiastočne
podriadiť aktivitě iných obchodných centier. Pravdě-
podobně s husitskými nepokojná súvisel aj velký
požiar v Levoči roku 1431, ktorý městu spósobil
značné straty a narušil aj rozvoj jeho výstavby. Za
nástupnických sporov po smrti Albrechta Habsbur-
ského a za Jiskrovho pósobenia na Slovensku sa
tempo vývinu Levoče spomalilo. Až za vlády Mateja
Korvína dostalo město nové impulzy k remeselnícko-
-obchodnému rozvojů a k stavebnej činnosti. Vtedy
sa začína přestavba póvodných parciel, zoradených
do základných blokov vnútri hradieb. Vyvíja sa
nová osnova teraz už kamenných honosných meš-
tianskych domov, ktoré vo svojej dispozícii sústredili
obytnú, výrobnú i obchodná funkciu. Na konci 15.
storočia sa krystalizuje obraz levočského městského
interiéru, ktorý neskór tak významné obohatili rene-
sančné přestavby, uskutočňované od polovice 16. sto-
ročia takmer do konca 17. storočia.
Pre historický vývin města je — napriek určitému
spomaleniu výrazného progresu v prvej polovici 15.
storočia — charakteristické, že silná hmotná základňa,
dynamický rozmach mestskej society už v 14. storočí
nedovolili — ani v tomto období — úplné zastavit
stavebné akcie, dotvárajúce organizmus Levoče.
V opačnom případe by nebol možný taký prudký
nástup stavitelstva, akého sme svedkami přibližné
od osemdesiatych rokov 15. storočia na hmotách
meštianskych domov alebo v podobě doslova exklu-
zívnej činnosti na farskom kostole. Tu dochádza
nielen k dalším a značným stavebným úpravám, ale
aj k realizácii velkého počtu výtvarné náročných
sochárskych a maliarskych práč, vrcholiacich po roku
1500 grandióznym dielom Majstra Pavla z Levoče,
hlavným oltárom (1508—1517), ktorý svojím význa-
mom i uměním autora přesahuje hranice strednej
Európy. Bez tohto rozmachu v období neskorej
gotiky nebola by myslitelná skutočnosť, že roku
1555 mala Levoča 536 domov, t. j. asi 3500 obyva-
telův, čo ju zařadilo medzi popredné mestá v Uhorsku
i v strednej Europe. Na konci středověku sa Levoča
rozprestierala na ploché 0,4 km2; je to přibližné
rovnaká plocha, na akej vznikli mestá ako Brno,