Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 34
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0166
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
34

o ambity, čím sa zdokonalila ich funkcia strážných
věží (niektoré veže vybavili arkádovými ambitmi,
napr. Prešov, Rožňava, Sabinov, Skalica atď.).
Rovnako sa přestavovali a zosilňovali hrady a stá-
vali dalšie opevnenia (napr. Cabraď 1520, Slovenská
Lupča 1531—1573, červený Kameň od roku 1536,
Krásna Horka 1537—1541 a po roku 1578, Trenčín
1540—1560, Šarišský hrad, jedno z centier odboja
protihabsburskej uhorskcj šlachty, roku 1542, Pajštún,
Sklabiňa, Turňa, Vršatec, Likava v polovici 16. sto-
ročia, Fiíakovo po roku 1551, Beckov 1550—1580,
Lietava 1557—1587, Spišský hrad 1558—1586, Orav-
ský zámok 1561—1611, Víglaš po roku 1577, Nitra,
Kežmarok, Plavecký hrad, Blatnica v druhej polovici
16. storočia a hrady Modrý Kameň, Muráň, Strečno,
Topolcany atd. v 17. storočí). Podlá plánov cisárskeho
architekta P. Ferraboscu přestávali v rokoch 1552—
1561 Bratislavský hrad.
Svojou dispozíciou a fortifikačnými zariadeniami
vynikajúcim hradom je Červený Kameň. Roku 1535
ho kúpil Anton Fugger od Thurzovcov a vzápátí ho
začali přestavovat na dokladná pevnost s rozsiahlymi
skladiskovými priestormi. Uplatnili na ňom mohutné
nárožně kruhovité bašty, moderný systém kazemat
so spojovacími chodbami a odvetrávaním, aké odpo-
rúčal vo svojich teoretických prácach Albrecht Dürer.
V rokoch 1583—1590 postavili noví majitelia Pálffy-
ovci na hrade trojkrídlovú obytnú stavbu; s obrannou
funkciou sa tu spojila reprezentačná. (V druhej
polovici 17. storočia hrad přebudovali, pričom sa
však celková koncepcia zachovala.)
V súvislosti s obranou banských miest obsadil
Žigmund Balassa, přívrženec uhorského „protikrálá“
Zápolského, kláštor v Bzovíku, vyhnal z něho mníchov
a v rokoch 1530—1544 ho dokladné přebudoval
a opevnil. Na nárožiach štvorcovitého opevnenia
kláštora s vysokými hradbami, s ambitmi a striel’-
ňami vybudovali štyri mohutné podkovovité bašty
a okolo opevnenia široká vodná priekopu.
VeTký dôraz sa kládol na pevnost Komárno. Vy-
užijác sátok Dunaja a Váhu, vybudovali podlá ná-
vrhu P. Ferraboscu po roku 1541 dokonalé hviezdi-
covité opevnenie s polygonálnymi bastiónmi. Uplat-
nili sa tu mohutné násypové konštrukcie. Na Houf-
nagliovej vedute z roku 1588 vidieť ukončená stavbu
pevnosti.

Cisársky architekt Pietro Ferrabosco bol prizývaný
aj k projektom přestavby Pražského hradu a v rokoch
1567—1582 stavia na Moravě zámok Bučovice.
Najvýznamnejším urbanistickým počinom aj z hía-
diska európskeho vývinu bola výstavba Novýc h
Zámkov. Nové pevnostně město s pódorysom pravi-
delného šesťuholníka, s velkými bastiónmi a s pravo-
úhlou uličnou sieťou postavili v rokoch 1573—1581
podlá návrhov Ottavia Baldigaru. Spolu s chorvát-
ským Karlovacom (1579) je to prvá realizácia plánu
ideálneho renesančného města vóbec.
V 17. storočí sa vybudovalo niekolko dalších
pravidelných pevností — opevněné město Vráble
(1640—1663) a menšia pevnost v Gute (Kollárovo
1664), obidve s pravidelným štvorcovitým pódorysom,
s bastiónmi na rohoch. V prvej polovici 17. storočia
vznikol aj pravidelné opevněný kaštiel v Holiči.
Opevnili aj rad kostolov: v Spanej Dolině, v Očovej
atd. už v 16. storočí, v Divine, kde takmer sáčasne
s hradbami kostola postavili aj opevněný kaštiel’
(1670), v Šenkviciach, kde sa na hradbách zachovala
štítková atika, a v Malackách (1653).
Velké kláštory boli dávnejšie opevněné (Jasov pře-
stávali na hrad už roku 1436, Hronský Beňadik po
roku 1530 a v 17. storočí, Bzovík od roku 1530 přestal
byť kláštorom a stal sa pevnosťou).
Po páde Nových Zámkov postavili pevnostné město
Leopoldov (J. M. Arisperger, J. Unger, 1664—1667),
plošné o niečo menšie ako Nové Zámky, ale s váčšími
bastiónmi a s vnátornou městskou zástavbou, nie
pravoúhlou, ale radiálnou. Aj v Komárně stavajá
po roku 1666 nová pevnost. V rokoch 1671—1677
zdokonalujá opevnenie Košic; na južnej straně vtedy
vybudovali samostatná polygonálnu citadelu na
ploché 12 hektárov, len o niečo menšin ako leopol-
dovská pevnost. J. Priami roku 1663 navrhuje nové
opevnenie červeného Kameňa. Jeho hviezdicovitý
plán opevnenia Bratislavy z roku 1663 bol však ne-
uskutečnitelný; nerešpektoval zvlněný a kopcovitý
terén na okolí historického města.
Od polovice 17. storočia, po nových üspechoch
Turkov, opevňujá sa dalšie mestečká (Pezinok, Jur,
Modra, Březno, Bojnice, Nové Město nad Váhom,
Spišská Kapitula atď.).
Koncom 17. storočia vypudili Turkov z južného
Slovenska a postupné aj z madarskej nížiny. Po ich

26. Banská Bystrica, portál a arkier tzv. Ebnerovho domu na náměstí SNP, č. 22. Ján Weinhardt zo Spišských Vlách, 1636
loading ...