Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

41


31. Levoča, radnica, 1551—1562, 1599—1615 (slrešné nadstavby z koma 19. storcčia)

ky — napr. jednotraktové úzké domy v Kremnici
krajná úspornosť pri využívaní pozemkov na neveTkom
opevnenom území města; naproti tomu samostatné
stojace, ako napr. banskoštiavnický dom Bellházyov-
cov alebo Paumgartnerovcov sa mohli rozvíjať voï-
nejšie. Spojením viacerých domov, zlučovaním parciel
Vznikali širšie, mohutnejšie domy s ucelenejšie stvár-
nenými priečeliami, napr. domy Thurzovcov v Ban-
skej Bystrici a v Levoči, Rákocziho dom v Prešove,
Limpacherov dom v Banskej Štiavnici alebo městské
sídla šlachticov, ako Beniczkého dom v Banskej
Bystrici alebo Segnerova a Brämerova kúria v Bra-
tislavě.
Najváčšie změny v 16. a 17. storočí vyplývali z pře-
chodu zo stavby dřevených domov na murované,

tehlové a kamenné. Táto premena podmienila nielen
nové konštruktívne a tektonické riešenia, ale aj nové
tvary a možnosti stvárnenia vnútorných priestorov
i priečelí. Okrem niektorých bohatých miest (Krem-
nica, Banská Stiavnica, Banská Bystrica, Bardejov,
Levoča atď.) převládali jednoznačné v našich středo-
věkých mestách ešte aj v 16. storočí dřevené domy. Aké
boli rozšířené, vidieť například na Willenbergovej
vedute Zvolena z roku 1596 — všetky domy na ná-
městí, okrem malej skupiny okolo kostola (radnica,
škola, fara), boli dřevené! Dřevené mestá ničili
časté rozsiahle požiare a hl’adala sa ochrana proti nim.
To bol, popři všeobecnom pokroku v stavebníctve,
j eden z najzávažnejších popudov stavať murované
domy. Súčasne, najmá v banských a hutnických ob-