Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

57

dřevený krytý ambit. Táto Tahká stípová pavlač
nezotrela kubický ráz kaštiela, iba zdůrazňovala jeho
charakter letohrádku, vidieckej vily.
Hmota kaštiela je jednoduchá, a nic je to všeobecné
konštatovanie; pôdorys a hlavně priečelie má v hru-
bých obrysoch proporcie 1 : 2, bočné priečelie 1:1,
ba aj nadstavená atika s motívom lastovičieho chvosta
je komponovaná v rámci podobných jednoduchých
vzťahov.
KaštieT v Hájnikoch (1618), tiež velmi výrazný
prehl’adnou d:spozíciou a čistotou kubického tvaru,
je stelesnením v renesancii osobitne rozvíjanej témy
jednoznačného plastického, uceleného útvaru v pries-
tore. „Budova musí mať vždy okolo seba volný pries-
tor, pretože má ukazovať svoju pravú podobu“
(Leonardo da Vinci).15 Tento aspekt, pravdaže, nebol
v architektúre nový a často sa znova riešil, ale dósled-
nosť, s akou sa uplatňoval v renesančnej architektúre
aj na Slovensku, je příznačná.
Čistým typom pravidelného štvorkrídlového kaš-
tiela s nárožnými rondelovými baštami a pravidelným
arkádovým nádvořím je thurzovský kaštiel’ v Bytči.
Dal si ho v rokoch 1571—1575 postavit František
Thurzo podlá návrhu talianskeho architekta Kiliána
Syrotha z Milána (de Mediolano).
Thurzovci boli v našich pomeroch charakteristickým
renesančným rodom. Póvodom z Rakúska, zbohatli
ako mešťania v Krakove, neskôr sa presťahovali do
Levoče a stali sa šTachticmi. Vzdělaní a podnikaví,
patřili medzi najbohatšie rody, malí významnú úlohu
v banskej ťažbe — spolu s Fuggerovcami si prenají-
mali měděné baně na okolí Banskej Bystrice, jedny
z najvýnosnejších vo vtedajšej Europe, a začas i krem-
nickú mincovňu. Neskoršie boli poprednými laickými
vodcami reformácie a zúčastňovali sa ako vysokí
funkcionáři intenzívně na politickom živote krajiny.
František Thurzo, nitriansky biskup (1534) a před-
seda uhorskej komory (1549—1557), žil najprv na
Oravskom zámku a nákladné ho přebudoval (1556
až 1561), neskôr na hrade Lietava, ktorý tiež dokladné
přestával (1560—1570). Napokon si stavia kaštiel’
v Bytči na mieste niekdajšieho vodného hradu.
Jednoposchodový kaštiel je symetrický, uprostřed
hlavného priečelia, nad bránou, má vežu a bol
obohnaný vodnou priekopou. Steny arkádovej chodby
na dvore sú zdobené malbami, portály aj komm
bohato sochársky stvárnené. Vnútorné priestory pří-
jemných pravidelných proporcií sú zváčša zaklenuté


48. Humenné, kaštiel ( 1610, na mieste gotického zámku z roku 1449),
neskoršie úpravy (M= 1:800)

křížovými hrebienkovými klenbami, v rohových
miestnostiach na stredný štíp.
O pohodlnom a účelnom riešení kaštiela hovoří
napr. aj skutočnosť, že v ňom už vtedy bola kúpelna,
knižnica, osobitné pivnice na víno, pivo atď.
Františkov syn Juraj Thurzo postavil vedla kaštiela
roku 1601 tzv. sobášny palác. Jednoduchá pozdížna
poschodová stavba s velkými miestnosťami, určenými
okrem svadieb na rožne spoločenské účely, má
uprostřed priečelia bohato zdobený portál a široké
sgrafitové rámy okolo okien.
Podobný kaštiel’ ako v Bytči postavili okolo roku
1600 v neďalekom SúTove-Hradnej, no zachovala sa
z něho len časť a portál podobný, ako je na sobášnom
paláci. Další portál tohto typu je na thurzovskej
kaplnke Oravského zámku (začiatok 17. storočia).
Osobitný typ opevněného kaštiela so samostatnou
budovou obohnanou pevnostým múrom so štyrmi
hranatými nárožnými baštami sa sčasti zachoval
v Hronseku (1576). Podobný opevněný kaštiel’
bol aj v Radvani. Ďalšie opevněné kaštiele postavili
v Nitrianskej Blatnici (1578), v Nižnej Šebastovej,
v Hertníku, v Pravenci a v Trnovci—Hornom Jatove
na začiatku 17. storočia, v Motešiciach (1620),
v Divine (1670) atď.