Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

59

póvodný charakter značné změnila. Aj kaštiel’ v Ha-
liči (1612) s pódorysom stlačeného šesťuholníka a s po-
lygonálnymi baštami velmi změnila baroková pře-
stavba.
Jednoduché blokové stavby so štyrmi alebo s dvoma
nárožnými baštami sú z najpočetnejších typov menších
kaštielov a kúrií. Jedným z najmenších, so štyrmi
kruhovitými věžičkami, je kaštiel’ v Klátovej Novej
Vsi z konca 16. storočia (teraz sýpka). Zaujímavé je,
že aj na ňom možno pozorovat tendenciu k jednodu-
chým proporčným vzťahom stavebných hmot. Kaštiel'
v Hanušovciach nad Toplou (1564) má jednu okrúhlu
nárožnú vežu. Nevelký kaštiel v Hornej Lehote mal
na rohoch okrúhle arkiere, kaštiel v Mokřadi dve
okrúhle nárožně bašty (obidva z konca 16. storočia).
Dva arkiere má na rohoch kaštiel v Divinke (17. sto-
ročie), kaštiel v Hanušovciach z roku 1564 má iba

jeden. Kaštiel v Moravanoch, zakončený atikou, po-
vodně z konca 16. storočia, má na troch rohoch okrúh-
le arkiere, na štvrtom hranatý, podopretý stípmi,
a vežu. Dva nárožné arkiere má kúria č. 21 v Liptov-
skom Jáne, v obci, kde je viacero renesančných
šlachtických kúrií. Přízemný kaštiel v Liptovskom
Štiavniku, povodně zo 1 7. storočia, má štyri okrúhle
nárožné bašty. Povodně mal štyri kruhovité bašty aj
kaštiel v Považskom Podhradí (1631), zachovali sa
iba dve. Dve bašty má kaštiel v Ostrej Lúke (1631).
Povodně přízemný renesančný kaštiel v Markušov-
ciach (1643) má uprostřed strážnu vežu a štyri bašty
na rohoch a je ukončený atikou. Kaštiel v Dolnej
Mičinej (1677) má štyri kruhovité a kaštiel v Lúke
štyri štvorhranné bašty a pod. Jednu výraznú vežu
má monumentálně pósobiaci kaštiel v Pečovskej
Novej Vsi (1649).


Fričovce, kaštiel, Michal Sorger, 1623—1630, sgrafita Martin Waxman