73
Renesančný kaštiel v Radole
Jiří Kostka — Zuzana Ševčíkova
Údolie potoka Kysuca medzi Javorníkmi a Kysuc-
kými vrchmi oddávna lákalo úrodnou pôdou a boha-
tými pastviskami. O existencii obce Radola, severne
od Žiliny, vieme bezpečne už od 14. storočia. Táto
oblasť, v najstarších prameňoch nazývaná terra
Kysucza, patřila, ako tzv. královský majetok, najskór
pod správu strečnianskeho župana, neskór županovi
starohradskému.
Radolu daroval král Žigmund roku 1436 Jurajovi
z Hatného ako súčasť budatínskeho panstva. Roku
1487 dostává Budatín a celé panstvo stúpenec a oblu-
benec Mateja Korvína Gašpar Szunyog so synom
Mikulášem. Táto rodina vlastnila panstvo až do
18. storočia, keď přešlo do vlastníctva Csákyovcov.
Z historickej správy vieme, že bratia Szunyogovci
po bojoch s lúpežnými Podmanickovcami si rozdělili
budatínsky majetok. Bolo to roku 1545, a ako ukázal
architektonicko-historický výskům, k tomuto obdobiu
možno vztahovat aj výstavbu nového sídla v Radole.
Zachovaný kaštiel’ v Radole, dnes už súčasť Kysuc-
kého Nového Města, představuje renesančný typ
zemianskeho sídla pozdížneho blokového charakteru.
Tvoria ho dva nerovnaké trakty bez nárožných bášt.
Bol poschodový a povodně zrejme opevněný hradob-
ným múrom okolo hospodárstva. O jeho renesančnom
charaktere svedčia dodnes zachované okná na poscho-
dí, s jednoduchou lištovou šambránou a plastickými
nadokennými římsami, renesančná křížová klenba
na přízemí s hrebienkovým obraz.com, valená klenba
s lunetami, ako aj nárožné malované kvádrovanie
a malovaná šambrána s frontónom na najstaršej časti
objektu.
Kaštiel je orientovaný v smere severovýchodnom
a juhozápadnom. Kratším traktom sa obracia k ne-
dalekej ceste pozdíž rieky Kysuca. Dnes je kaštiel
dost tesne obostavaný přízemnými a poschodovými
obytnými domami. Stratil tak svoje architektonické
dominantně postavenie, ktoré v obci mal až do konca
19. storočia.
Híbkový výskům objektu ukázal, že najstaršia část
Radola — renesančný kaštiel, 16.—17. storočie
Renesančný kaštiel v Radole
Jiří Kostka — Zuzana Ševčíkova
Údolie potoka Kysuca medzi Javorníkmi a Kysuc-
kými vrchmi oddávna lákalo úrodnou pôdou a boha-
tými pastviskami. O existencii obce Radola, severne
od Žiliny, vieme bezpečne už od 14. storočia. Táto
oblasť, v najstarších prameňoch nazývaná terra
Kysucza, patřila, ako tzv. královský majetok, najskór
pod správu strečnianskeho župana, neskór županovi
starohradskému.
Radolu daroval král Žigmund roku 1436 Jurajovi
z Hatného ako súčasť budatínskeho panstva. Roku
1487 dostává Budatín a celé panstvo stúpenec a oblu-
benec Mateja Korvína Gašpar Szunyog so synom
Mikulášem. Táto rodina vlastnila panstvo až do
18. storočia, keď přešlo do vlastníctva Csákyovcov.
Z historickej správy vieme, že bratia Szunyogovci
po bojoch s lúpežnými Podmanickovcami si rozdělili
budatínsky majetok. Bolo to roku 1545, a ako ukázal
architektonicko-historický výskům, k tomuto obdobiu
možno vztahovat aj výstavbu nového sídla v Radole.
Zachovaný kaštiel’ v Radole, dnes už súčasť Kysuc-
kého Nového Města, představuje renesančný typ
zemianskeho sídla pozdížneho blokového charakteru.
Tvoria ho dva nerovnaké trakty bez nárožných bášt.
Bol poschodový a povodně zrejme opevněný hradob-
ným múrom okolo hospodárstva. O jeho renesančnom
charaktere svedčia dodnes zachované okná na poscho-
dí, s jednoduchou lištovou šambránou a plastickými
nadokennými římsami, renesančná křížová klenba
na přízemí s hrebienkovým obraz.com, valená klenba
s lunetami, ako aj nárožné malované kvádrovanie
a malovaná šambrána s frontónom na najstaršej časti
objektu.
Kaštiel je orientovaný v smere severovýchodnom
a juhozápadnom. Kratším traktom sa obracia k ne-
dalekej ceste pozdíž rieky Kysuca. Dnes je kaštiel
dost tesne obostavaný přízemnými a poschodovými
obytnými domami. Stratil tak svoje architektonické
dominantně postavenie, ktoré v obci mal až do konca
19. storočia.
Híbkový výskům objektu ukázal, že najstaršia část
Radola — renesančný kaštiel, 16.—17. storočie