DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0219
87
Olympijský stadión v Říme. Foto archív CSTK, Praha
pokrytá střecha, podopretá a súčasne zakotvená
zdvojenými vonkajšími piliermi, prečnieva dokonca
asi o 30 m. Voči okoliu sa stadión uzatvára; střecha,
chrániaca před subtropickou pálavou, výhlad na pa-
norámu města zváčša skrývá.
Do hl'adiska sa vstupuje po miernych, v desaťstup-
ňovom uhle stúpajúcich rampách, ústiacich do von-
kajších ochodzí. Začínají! sa v predlžení obidvoch osí
ihriska. Kým rampy, vedúce z koncov predíženej
pozdížnej osi, obtáčajú sa zvonka popod hladisko,
kolosálně, 14 m široké rampy v predlžení priečnej osi
sú přistávané kolmo na fasádu a dávajú stadiónu jeho
charakteristický výzor. Rytmicky členenú, poměrně
1’ahkú fasádu sice značné rušia, sú však natoTko
bezpečné, že ich neskoršie převzali aj v Europe tam,
kde si to žiadali rozměry a umožňoval to volný pries-
tor (Bělehrad, Miláno, Barcelona, Goteborg). Kým
stadión konstrukčně využil pokrok dosiahnutý vo
svete ešte v předvečer vojny, riešenie prístupov do
hl’adiska bolo originálnym prínosom projektantův
Maracany.
Výstavbou velkých štadiónov Brazíliu ešte zatienila
susedná Argentina s piatimi povodně stotisícovými
kolosmi v hlavnom meste. Stadióny Racing (Avella-
neda) a River Plate v Buenos Aires,30 prvý pre
110 000, druhý rozšířený v povojnových rokoch až
na kapacitu 135 000 zváčša stojacích divákov, sú
tradičného takmer kruhového amfiteatrálneho pódo-
rysu s okružným poschodovým hladiskom. Velmi ich
znehodnocovali bezpečnostné opatrenia, brániace
výtržnostiam. Neobvyklý pódorys má štadión Boča
Juniors31 z roku 1956 od José Delpiniho. Pre stiesne-
nosť parcely musel Delpini velmi strmé ocelobetó-
nové hladisko zodvihnúť do výšky 33,2 m v troch
podlažiach, navzájom konzolovito prečnievajúcich,
iba z troch stráň futbalového ihriska: právě najednej
Olympijský stadión v Říme. Foto archív CSTK, Praha
pokrytá střecha, podopretá a súčasne zakotvená
zdvojenými vonkajšími piliermi, prečnieva dokonca
asi o 30 m. Voči okoliu sa stadión uzatvára; střecha,
chrániaca před subtropickou pálavou, výhlad na pa-
norámu města zváčša skrývá.
Do hl'adiska sa vstupuje po miernych, v desaťstup-
ňovom uhle stúpajúcich rampách, ústiacich do von-
kajších ochodzí. Začínají! sa v predlžení obidvoch osí
ihriska. Kým rampy, vedúce z koncov predíženej
pozdížnej osi, obtáčajú sa zvonka popod hladisko,
kolosálně, 14 m široké rampy v predlžení priečnej osi
sú přistávané kolmo na fasádu a dávajú stadiónu jeho
charakteristický výzor. Rytmicky členenú, poměrně
1’ahkú fasádu sice značné rušia, sú však natoTko
bezpečné, že ich neskoršie převzali aj v Europe tam,
kde si to žiadali rozměry a umožňoval to volný pries-
tor (Bělehrad, Miláno, Barcelona, Goteborg). Kým
stadión konstrukčně využil pokrok dosiahnutý vo
svete ešte v předvečer vojny, riešenie prístupov do
hl’adiska bolo originálnym prínosom projektantův
Maracany.
Výstavbou velkých štadiónov Brazíliu ešte zatienila
susedná Argentina s piatimi povodně stotisícovými
kolosmi v hlavnom meste. Stadióny Racing (Avella-
neda) a River Plate v Buenos Aires,30 prvý pre
110 000, druhý rozšířený v povojnových rokoch až
na kapacitu 135 000 zváčša stojacích divákov, sú
tradičného takmer kruhového amfiteatrálneho pódo-
rysu s okružným poschodovým hladiskom. Velmi ich
znehodnocovali bezpečnostné opatrenia, brániace
výtržnostiam. Neobvyklý pódorys má štadión Boča
Juniors31 z roku 1956 od José Delpiniho. Pre stiesne-
nosť parcely musel Delpini velmi strmé ocelobetó-
nové hladisko zodvihnúť do výšky 33,2 m v troch
podlažiach, navzájom konzolovito prečnievajúcich,
iba z troch stráň futbalového ihriska: právě najednej