Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 92
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0224
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
92

doviedli najvýznamnejší švédski architekti športových
stavieb, Fritz Jaenecke a Sten Samuelson, na štadió-
noch v Goteborgu40 a Malmö41 : vonkajšiu pódorysnú
křivku viedli tak, aby v rohoch, kde divákovi svieti
slnko od chrbta, bolo hïadisko širšie ako v rohoch, kde
mu svieti do očí. Obidva stadióny vznikli takmer sú-
časne roku 1958. Rozmermi zodpovedajú švédským
pomerom: štadión Nya Ullevi v Goteborgu pojme
55 000 divákov, Městský štadión v Malmö len 31 000
divákov. Hoci totožnost projektantův badat už
z pôdorysu, v mnohom sa obidva objekty navzájom
líšia. Nya Ullevi sa voči okoliu uzatvára, má hladisko
kompaktně zakryté; štadión v Malmö sa široko otvára
do priestoru a snaží sa splynut s prírodným okolím.
V Goteborgu střecha čelnej časti hladiska visí ocelo-
vými lanami na dvoch 53 m vysokých stožiaroch,
nesúcich spoločne 4000 m2 strechovej plochy. Stožiare
sú spojené s nosnými rebrami povrchu hladiska a na
nich sú aj reflektory, kým na protiiahlej straně
symetricky stoj a dalšie dva ocelové osvetlovacie sto-
žiare. V Malmö projektanti od závesnej střechy
upustili. V Goteborgu okružná střecha plynule
sleduje tvar hladiska, kým v Malmö zakrýva len
hlavnú tribúnu. Na Nya Ullevi sa střecha i ochodza
rytmicky vlnia, v horizontálnem smere sa štadión
vyhýba priamkam; obidva impozantně, do ihriska
nakloněné stožiare dynamický výraz ešte stupňujú.
V Malmö, naopak, křivka střechy doznieva v elegant-
ných křidlách, objímajúcich ihrisko zo stráň a doši-
roka sa otvárajúcich : celkový výraz je pokojnější.
Obidva štadióny majú na čelnej straně hladiska sekto-
ry na sedenie, v ostatných častiach na státie. Miesta
na státie prevažujú, čím sa obidva štadióny nepriazni-
vo odlišujú od velkých štadiónov socialistických
krajin. Sediaci diváci vstupujú popod hornú část
tribúny po rampách cez foyer a strednú ochodzu; na
Nya Ullevi je okružná a používá odkryté obojstranné
schodíky. Obidva štadióny sú prevažne z prefabri-
kátov. Používá sa, podobné ako v Lužnikách, čo naj-
menší počet ich typov, a tak křivky, z dialky zdanlivo
plynulé, v skutočnosti sa aj tu lámu. Badat to aj na
vyslovené tektonických fasádách, zvýrazňujúcich na-
vonok konštrukciu a zodpovedajúcich interiéru.
Odlišnost výtvarného poňatia obidvoch švédských
štadiónov zdórazňuje aj ich farebnosť. Na Nya
Ullevi sú všetky farby tlmené, striedme, s prevláda-
júcou sivou farbou betonu. Okružná dráha je škváro-
vá, ba i reklamy móžu byť len v zdržanlivých farbách.

Štadión v Malmö hýri farbami: v hladisku převláda
žltozelená, tyrkysová a biela, zelený trávník obieha
červená antuka. Nya Ullevi patří medzi najoriginál-
nejšie, štadión v Malmö medzi najkrajšie na svete.
Hladisko Nya Ullevi je však v jednom smere nevyda-
řené : má velmi zlú akustiku.
Jaenecke a Samuelson zavěsili v Goteborgu střechu
tribúny ocelovými lanami na stožiare, aby vylúčili
štípy a tým zlepšili viditelnost. Neboli však sami,
ktorí sa o to pokúšali. Na štadióne San Marnes
v Bilbau42 visí střecha na mohutnom mostnom
oblúku s rozponem 115 m, podopretom zesilněnými
bočnými stěnami tribúny: přístup ešte značné ťažko-
pádny a málo praktický. Ovela estetickejšie riešenie
priniesol štadión Crystal Palace43 v Londýne-Syden-
hame od Huberta Benneta a kolektivu.44 Vybudovali
ho v rámci povojnovej výstavby ako súčasť rovnomen-
ného športového areálu na juhu města tam, kde pred-
tým stával starý, roku 1923 zrušený najváčší britský
štadión. V súťaži na areál, vypísanej roku 1946,
vzbudil pozornost návrh Clive Entwistla45 s obrovským
štadiónom podkovovitého pôdorysu. Nadväzoval na
známy Le Corbusierov projekt z roku 1937,40 vylúčil
však jeho hlavné chyby zúžením účelu. Entwistlov
projekt nepřijali a areál, stojací od začiatku v tieni
bytovej výstavby rozbombardovaného Londýna, v ro-
koch 1953—1964 realizovali v značné skromnějších
rozmeroch.
Dnešný štadión už nie je ústredný ani polohou.
Kapacita hladiska je iba 12 000 sediacich divákov,
z toho 5000 pod závěsnou střechou. Projektanti vy-
užili spád terénu a mesiačkové hladisko predlžili
okolo južnej, kratšej strany, kým východnú nechali
nezastavanú. Váhu střechy presúva 16 šikmých oce-
lových podpor na horný okraj hladiska, no súčasne ju
podchytáva 8 dvojíc ocelových lán, zakotvených
cez šikmé, na vrchole vidlicovito rozoklané stožiare
už celkom mimo pôdorysu hladiska. Pohodlné se-
dadlá hlavnej tribúny, potiahnuté koženkou, sú
funkčně tvarované. Štadión s rýchlou tartanovou
dráhou sa stal britským centrom 1'ahkej atletiky, pre
ktorú rozmermi nateraz stačí. Velké futbalové šta-
dióny ho zatieňujú kapacitou, no esteticky patří
medzi najvydarenejšie na svete. Má čisté, elegantné,
dynamické linie. Bledosivá stavba, oživená červen-
kastými a žltkastými nátermi, je v súzvuku s karmí-
novou běžeckou dráhou i okolitou sviežou zeleňou.
Nedostatkom štadióna je blízkost pretekárskej auto-
loading ...