DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0235
103
osvetlenie ihrísk.74 Prvé športové podujatia pri
umelom osvětlení sa začali usporadúvať koncom
štyridsiatych rokov. Ich účastníci netrpia letnou ho-
rúčavou a divákom v účasti neprekáža zamestnanie.
Hodno spomenúť, že jedným z prvých európskych
štadiónov s umělým osvětlením bol dnešný Stadión
Evžena Rosického v Prahe. Na Slovensku instalovali
umělé osvetlenie po prvý raz roku 1961 na stadióne
Lokomotivy v Košiciach.
Na osvetlenie ihrísk je potřebné množstvo reflek-
torov, umiestnených v primeranej výške. Význam
světelných inštalácií v kompozícii športových objektov
architekti podnes nedoceňujú. Asi preto, lebo aj na
popredných světových štadiónoch ich postavili váč-
šinou až dodatočne bez ohladu na póvodný projekt
a na ich estetický účinok. Obvykle sa osvetlenie
umiestňuje do rohov štadióna mimo pôdorysu hl’a-
diska na kolmé kovové konštrukcie, ktoré svojím
nevýtvarným zjavom, no predovšetkým tým, že tvoria
štyri rovnocenné výškové dominanty na okraji pře-
vážné horizontálně komponovaného objektu s cen-
trálnou dispozíciou, rušia kompozičný celok. Takéto
umiestnenie reflektorov nachádzame dokonca na
výtvarné tak vynikajúco riešených štadiónoch ako je
Crystal Palace v Londýne, Stadio Flaminio alebo
Olympijský štadión v Říme. Projektanti Népstadióna
v Budapešti a Ústredného štadióna v Lipsku sa už
začiatkom páťdesiatych rokov pokúsili tento účinok
zmierniť nakloněním stožiarov do ihriska; v obidvoch
pripadoch si to vyžiadala aj velká vzdialenosť von-
kajšieho okraja hladiska od závodiska. Takto naklo-
něné stožiare predsa len kompozičně menej rušia,
naznačujúc koncentrickosť štadióna. Inokedy sa
architekti vyhýbajú oceïovej konštrukcii použitím
dutých betonových valcov ako stožiarov (Malmö,
Tripolis, Inter v Bratislavě). Toto riešenie je aj so-
ciálnejšie, lebo umožňuje bezpečnější přístup k reflek-
torem. Avšak masivnost týchto stožiarov celok kom-
pozičně ruší často viac ako ocelové konštrukcie.
Stožiare obvykle nepriaznivo zasahujú do panorámy
krajiny. Niekedy sa ich umiestneniu do rohov archi-
tekti bránia ich združovaním a presúvaním k stredo-
vej čiare ihriska, najmá na štadiónoch s oblým, po
šírke excentrickým pódorysom. Na Olympijskom
štadióne v Tokiu připojili štyri páry stožiarov v ne-
rovnakých intervalech iba k mesiačkovej přístavbě
hladiska. Na Univerzitnom štadióne v Mexiku ich
zasa združili do trojíc, postavených symetricky v mies-
Fasáda štadióna Parc des Princes. Foto F. Kresák
osvetlenie ihrísk.74 Prvé športové podujatia pri
umelom osvětlení sa začali usporadúvať koncom
štyridsiatych rokov. Ich účastníci netrpia letnou ho-
rúčavou a divákom v účasti neprekáža zamestnanie.
Hodno spomenúť, že jedným z prvých európskych
štadiónov s umělým osvětlením bol dnešný Stadión
Evžena Rosického v Prahe. Na Slovensku instalovali
umělé osvetlenie po prvý raz roku 1961 na stadióne
Lokomotivy v Košiciach.
Na osvetlenie ihrísk je potřebné množstvo reflek-
torov, umiestnených v primeranej výške. Význam
světelných inštalácií v kompozícii športových objektov
architekti podnes nedoceňujú. Asi preto, lebo aj na
popredných světových štadiónoch ich postavili váč-
šinou až dodatočne bez ohladu na póvodný projekt
a na ich estetický účinok. Obvykle sa osvetlenie
umiestňuje do rohov štadióna mimo pôdorysu hl’a-
diska na kolmé kovové konštrukcie, ktoré svojím
nevýtvarným zjavom, no predovšetkým tým, že tvoria
štyri rovnocenné výškové dominanty na okraji pře-
vážné horizontálně komponovaného objektu s cen-
trálnou dispozíciou, rušia kompozičný celok. Takéto
umiestnenie reflektorov nachádzame dokonca na
výtvarné tak vynikajúco riešených štadiónoch ako je
Crystal Palace v Londýne, Stadio Flaminio alebo
Olympijský štadión v Říme. Projektanti Népstadióna
v Budapešti a Ústredného štadióna v Lipsku sa už
začiatkom páťdesiatych rokov pokúsili tento účinok
zmierniť nakloněním stožiarov do ihriska; v obidvoch
pripadoch si to vyžiadala aj velká vzdialenosť von-
kajšieho okraja hladiska od závodiska. Takto naklo-
něné stožiare predsa len kompozičně menej rušia,
naznačujúc koncentrickosť štadióna. Inokedy sa
architekti vyhýbajú oceïovej konštrukcii použitím
dutých betonových valcov ako stožiarov (Malmö,
Tripolis, Inter v Bratislavě). Toto riešenie je aj so-
ciálnejšie, lebo umožňuje bezpečnější přístup k reflek-
torem. Avšak masivnost týchto stožiarov celok kom-
pozičně ruší často viac ako ocelové konštrukcie.
Stožiare obvykle nepriaznivo zasahujú do panorámy
krajiny. Niekedy sa ich umiestneniu do rohov archi-
tekti bránia ich združovaním a presúvaním k stredo-
vej čiare ihriska, najmá na štadiónoch s oblým, po
šírke excentrickým pódorysom. Na Olympijskom
štadióne v Tokiu připojili štyri páry stožiarov v ne-
rovnakých intervalech iba k mesiačkovej přístavbě
hladiska. Na Univerzitnom štadióne v Mexiku ich
zasa združili do trojíc, postavených symetricky v mies-
Fasáda štadióna Parc des Princes. Foto F. Kresák