Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 140
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0272
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
140

čom sa mu záhada paralelity mění v duchu realistickejsieho
a historicky konkrétnejšieho přístupu (neponímajúc už jednotlivé
sféry ako absolútne svojbytné, takže paralelita nemóže vystupovat’
ako tajomstvo) na vztah funkčnější, na spolupodiel’anie sa rôznych
sfér kul túry na riešení dobových problémov, ktoré vyplývajú
z velmi konkrétnej historickej situácie.
46 Umenie svoju dobu formuje rovnoprávné ako každá iná
aktivita. V tomto zmysle musí byť umenie sférou svojbytnou,
tvořivou, aktívnou, aby mohla byť sociabilnou. Netvoří prítom-
nosť ako jej spirituálna reflexia alebo výraz, ale ako priama
tvorba rovnoprávnej časti přítomnosti — jej výtvarnosti. Synte-
tizuje sa v nej výtvarné formovanie prostredia s reflektováním
skutočnosti: pretože každé stvárnenie (hmotné sformovanie) je
možné len na základe predchádzajúceho skoncipovania, na zákla-
de vytvořeného vztahu ku skutočnosti. Tento vztah však u Kutala
nie je spirituálneho charakteru, ale sám je nediskurzívno-tvarovej
povahy. Uskutečňuje sa právě v procese formovania.
47 Ako například v umění druhej štvrtiny 15. storočia v Čechách.
KUTAL, A.: České gotické sochařství, s. 124—125. V tom sa
Kutal dostává čiastočne do blízkosti antiexpresivistickej, funkcio-
nálnej koncepcie E. H. Gombricha (pozři dielo Art and Illusion,
London 1960). Kutal v súvislosti s uměním z konca 14. a začiatku
15. storočia hovoří nielen o tom, že ,,Umění vytvořené pro jednu
společenskou vrstvu se rychle stávalo majetkem vrstev ostatních“
(České gotické sochařství, s. 125), ale priamo o „neohraničenosti
sociálnej funkcie umenia“ (tamže). Sám vztah umenia k společ-
nosti neponíma ako permanentně rovnorodý, ktorý by bolo možné
raz navždy schematicky vystihnúť, ale naopak, chápe ho ako
dějinně měnlivý a historicky jedinečný. Právě prête možno
v umění dójsť k „nesúhlasu prostriedkov a zmyslu“ umenia
v istej konkrétné historickej slohovej situácii (c. d., tamže). Právě
v dósledku istej vnútornej samostatnosti umenia, istej miery jeho
špecifickej autonomie je možné, aby umeleckú formu, ktorá po-
vodně vznikla vo vztahu k jednej spoločenskej vrstvě, přijala
za svoju iná sociálna vrstva. Táto (relativná, pretože v société
bytostné fungujúca, v nej zakotvená a na ňu orientovaná) auto-
nómia umenia móže vyústit’ do tradicionality umenia (zotrváva-
ním umenia na tradovaných výrazových prostriedkoch) a tým
i do nesúladu uměleckých prostriedkov a zmyslu umenia. (Pozna-
menajme, že je to myŠlienka, ktorú rozpracoval a postavil do

centra svojej koncepcie dějin umenia E. H. Gombrich.) Možnost’
nesúladu ,,obsahu“ a „formy“, prijatie idey netotožnosti obidvoch
znamená u Kutala zásadný odklon od výrazového chápania
umenia, ako ho traktoval najmä M. Dvořák. Možnost’ nesúladu
obsahu a formy je právě dósledkom relatívnej autonomie umě-
leckého formovania. Tento nesúlad — rovnako ako u Gombri-
cha — však neznamená asociálnosť umenia, nezávislost’ a nesú-
vislosť so sociálnym životem. Naopak aj sama spomenutá dis-
harmónia uměleckých prostriedkov a zmyslu je fenoménom
výrazné sociálnym. Akcentuje špecifickú funkčnost’ umeleckej
svojbytnosti (formatívnosti).
48 Vzdialene tu zaznieva příbuznost’ s jednou zo základných
ideí rusko-českého strukturalizmu — s myšlienkou, že vonkajšie
podněty vchádzajú do umenia len ich internalizáciou, stávajú sa
konštitutívnymi len tým, že sa stanů umělecky Specifickými.
Umenie spätne pósobí na sociálně dianie, stává sa jeho aktívnou
zložkou nie tým, že přijímá vonkajšie podněty a odráža ich, ale
tým, že ich pretransformuje na umenie. V tom spočívá jeho
specifická spoločenská funkčnost’. Je sociotvorné právě uměleckou
zvláštnosťou, tým, čím sa od iných sfér odlišuje. U Kutala sa,
pravda, tento vztah nechápe ako princip štruktúrny, nestává sa
systémovým vzťahom spätnej väzby, ide viac-menej o paralelnosť.
Návratnost’ umenia do spoločenského kontextu sa chápe ako
dôsledok a samozřejmost’, nehovoriac o tom, že sa táto otázka
netematizuje. Jej tematizácia by pre Kutala ako historika
znamenala racionalizáciu dejinnej konkrétnosti a synchronizáciu
jej dynamiky.
49 Kutal věnoval vela času Russelovej A His tory of Western
Philosophy, New York 1945, ale aj niektorým jeho špeciálnym
prácam.
50 Přitom mal osobné bližšie k pólu konštruktívnemu — ku ku-
bizmu. Aj v tomto smere zotrváva na platformě vytvorenej
V. Kramářom v jeho vynikajúcej práci Kubismus, Brno 1921.
Kutalova „kubistická“ základňa chápania umenia sa neprejavila
iba v tom, že sa stal vynikajúcim interpretem českého kubizmu
(v prácach o A. Procházkovi a J. Královi), ale z „kubistickej“
perspektivy hodnotil a videi aj umenie minulosti. Vychádzal
přitom z citovanej Kramářovej interpretácie.
51 Práca vznikla v r. 1977—1978.

PasMbiniJieHM oó MCKyccTBOBeanecKon Tomce apenna
A. Kyra/ia

BbiaaKjujMMCst MeaneiincT AnaGcpr Kyran ne 3ann.Majicn
Henocpe^CTBeHHO »onpoca.MM Teoprnt h <[>h.toco<|)jih hctophh
MCKyccTBa. OflHaKO b ochobc ero ipyaoB JieacHT oaena ncabiiaa
xyflo>KecTBeHHO-HCTopnHecKaM KOnnenuMsi. 14,aca'ibno-innnMHO
ee mojkho TOJiKOBaTb caeayiouiHM oöpaaoM:
OcHOBoit KOHuenpnn Kytajia srBJíseTca AManeKTHsecKasi
B3aHMOCBJI3b BnOJIHe CJIOXMBWerOCH 3.MnnpH3MaC paflHKaJlbHMM
paunoHaJiH3MOM, anaJiHsa KowcpeTHBix npomrie/icHUM c koh-
CTpyKííHeň Bceo6m,eň cbjtsh paaBnina.
3a 3thm cJioeM yraflbiBaeTca CJienyiomHň, óoaee rnyóoKHii,
HeaKcn/iHUHTHbiň: hckvcctbo ocMBicanBaeTCsi KaK KOHKpeTHaa
(|)opxta, KaK e/jnHMBHoe BocnpoH3BefleHHe, KaK KaaecTBO.
B cBoeň H3o6pa3HTeJibHocTn oho flocTaToiHo onpaB/jaHHO
co/iepxaHHeM, coaepxanHCM HeflHCKypcHBHbíM. rioaroMy
c 3Ton TOHKtf 3peHna nanpacHo saHMMaTbca cneKyjiaijHaMM
O CyiUHOCTH MCKyccTBa, paBHO KaK HeOÖOCHOBaHHO BblBOflHTb

3TO CneUMlJlMBHOe HaJIMHMe, COflepjKaTeJIbHOCTb OT flHCKypCHB-
Hbix oôjiacTeif. nocKoJibKy k cvijjhoctm ncKyccTBa othochtcb
ero MCTOpMHHOCTb, CMbICJI HMeCT TOJIbKO HCTOpMíl MCKycCTBa,
ho ona ne oöocHOBana b (jiop.Me BMBOfla npoH3BefleHHH H3
AHCKypcHBHbix c<|)ep: npon3Be/icHHíi /lOciarOMiio coflepxarejib-
Hbl CBoeň M306pa3HTeJIbHOCTblO. nepeBOflHTb HX Ha flHCKyp-
chbhoctb osHaaaJio 6bi Jimnarb ce6a STořt oaeBiptuoii coaepxca-
TejibHOCTH. IIo3TOMy xy/ioxecTBeHHoe KanecTBO npoH3Be/ieHBií
mm nocTHraeM HenocpeflCTBeHHO, ne Moxcein BbiBOflHTb ero
H3 AMCKypCHBHOM anpHOpHOCTH H VC.IOBHOCTH 3HOXH. IdCKyCCTBO
oCMbicJiHBaeTca KaK nocTOSHHaa c<j)epa KanecTB, Koropoň coot-
BeTCTByeT aurponoJiorMaecKoe iiocioíiiictbo HejioseKa. 3a 3tmm
BHeBpeMeHHblM OCMblCJIMBaHHeM HCKyCCTBa KaK CneUHCflHMeCKO-
ro KaaecTsa Kpoerca ncHXOJiorHvecKaa Komienunsi ncKyccTBa:
HCKyeCTBO HBJtíieTCM MeHÍHOIIJHMCH OTHOHieHMCM K HeM3MeHHOÍÍ
peajibHocTH, npM'ieM 3to OTHomeHne Koneó/ieTCJi Meat.ay /ibymíi
loading ...