Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

14







J- ‘


tř






!-«-»•< T T T Ťj

14. Typy kostolov 17. storočia (vývoj od halových dispozici! k pozdížnym s bočnými kaplnkami)

— čas, postupnú premenu zorného uihla z růz-
ných stanovišť.5 Výsledkom skúseností člověka
so životným prostředím je aj vytvorenie ustá-
leného vztahu k róznym priestorovým útvarem,
ktoré zodpovedajú celkom určitej spoločenskej
činnosti. Představy o priestore sú vždy historic-
ky podmienené. Na člověka psychicky blaho-
dárné pósobí změna priestorových útvarov —
jednotvárnost unavuje. Priestor ová signálna
sústava sa nerozvinula len staticky, ale i pohy-
bové. Spolupůsobí tu spoločenská potřeba (změ-
na činnosti, nutnosť premiestnenia) spolu s fy-
ziologickou potřebou (adaptácia zreníc, změna
teploty). Architekt priestor modeluje. „Keď ar-
chitekt tvoří priestorové hmotné prostredie, je
to akoby programoval chovanie samého člově-
ka; keď pozná zvláštnosti jeho chovania, móže
pre něho vytvořit čo najpriaznivejšie podmien-
ky.“6 Vyjádřením mnohotvárnosti přístupu člo-
věka k priestoru je napr. princip postupného
otvárania priestorov, princip gradácie k jádru
dispozície.
Vnútorné priestory architektúry vznikajú
usporiadaním na základe dispozičných potrieb,
konstruktivných možností, ale aj estetických

požiadaviek s ohladom na člověka, ktorému bu-
dú slúžiť. Prevádzka je takto důležitou technic-
kou stránkou utvárania architektúry, ale sama
jednoznačné neurčuje priestorovú organizáciu
architektonického diela. Interiéry, na rozdiel od
exteriéru, vnímáme postupné, ako prechádzame
jednotlivými miestnosťami. Odlíšenie miestností
podlá účelu pósobí prekvapivo. Pri hodnotení
vnútorných architektonických priestorov nestačí
skúmať len pódorys, ale aj řezy, kde je dóležitá
světlá výška priestoru. Tvar priestoru může sa
prejaviť aj navonok, keď mu zodpovedá obje-
mový koncept, ale vonkajšia forma nemusí zod-
povedať vnútornému usporiadaniu. Kvalita in-
teriéru okrem tvaru, velkosti a členenia ploch
líniami a architektonickými článkami sa posu-
dzuje aj podlá kvality osvětíenia, farebnosti a
druhu použitých materiálov. Najma osvětíenie
je dóležitým kompozičným činitelem, působia-
cim na psychiku člověka v priestore. Rožne spů-
soby prirodzeného alebo umělého osvetlenia vy-
tvárajú v interiéri typickú atmosféru, ktorá
podčiarkuje účinnost působenia priestoru na po-
zorovatela.
Dějinami architektúry sa vinú problémy rie-