DOI Artikel:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0066
58
kostole v Kazimierzi pri Krakove. No jeho syn
Stibor mladší, ktorý počas štúdia na univerzitě
v Prahe býval v augustiniánskom kláštere, pre-
berá všetky otcové povinnosti. Pozýva najprv
kanonikov z augustiniánského kláštora v Štern-
berku, potom dalších z pražského Karlova a mož-
no aj z krakovského Kazimierza a uvádza ich
do novej budovy prepozitúry v Novom Meste nad
Váhom. Zároveň přistupuje k přípravným prá-
cam na výstavbu chrámu. Najprv odstraňujú
rúcajúce sa múry predchádzajúceho dvojvežo-
vého románského kostela, z ktorého ponecháva-
jú iba jednu vežu. K nej potom pristavujú v ma-
lebnej kompozícii hmotu oktogónu rovnakých
rozmerov ako> na Karlové a v priebehu piatich
rokov úplné dostavujú svátyňu, vysvátenú roku
1419.
Za druhého prepošta Martina, osobného Sti-
borovho priatela z čias pražských štúdií, výstav-
ba pokračuje. Nápis v západnej predsieni chrá-
mu hovoří, že už roku 1423 bolí ukončené práce
na jeho výzdobě. Terajšiu podobu trojloďovej
pseudobaziliky dostal objekt až za prepošta
Haška v tretej štvrtine 17. storočia. Změna dis-
pozície a mimoriadne bohatá štuková výzdoba
definitivně změnili výraz objektu a navýše za-
kryli skoro úplné jeho póvodné gotické tvaro'-
slovie.
Ak si všimneme dnešnú podobu chrámu, ťaž-
ko by sme na prvý pohlad zistili příbuznost
s pražským Karlovom. Kým tam barokové ku-
pole nepotlačili centrálně pósobenie stavby,
v Novom Meste nad Váhom sedlová střecha nad
dnešnou hlavnou loďou a svátyňou dodává ob-
jektu pozdížny charakter. Znížené obvodové mú-
ry polygonu už iba velmi vzdialene pripomínajú
póvodnú podobu objektu. Dnešný ,,klasickéjší“
pódorys podčiarkuje aj baroková prilbica román-
skej veže na západnom priečelí. Napriek týmto
zásahom móžeme i dnes poměrně presne identi-
fikovat jednotlivé etapy tejto pozoruhodnej
stavby.
Dějiny kostola siahajú do 13. storočia, při-
bližné do doby, keď roku 1253 osada dostává
prvé výsady od Bela IV. Od roku 1263 patří
kostol klášteru benediktínov na Panónskej ho-
ře. Pozostatkom raného kostola zostala spodná
část západnej veže. Neskorogotické obdobie pri-
Pódorys bývalého augustiniánského kostola v Novom
Meste nad Váhom. Z archívu SÚPSOP
nieslo chrámu základnú a vo vtedajších pome-
roch vysoko náročnú dispozíciu. Zachovaný tva-
roslovný aparát poukazuje na význačnú dielňu,
ktorú Stibor II. povolal pravděpodobně z kra-
kovského centra augustiniánův, odkial přišli aj
prví řeholních
Z půdorysu je jasné, že pri stavbě oktogonál-
neho kostola muselo sa prihliadať na staršie zá-
klady podobné ako pri kostole v Kölne-Deutsch
a staršia románská veža sa aj tu stala súčasťou
kostole v Kazimierzi pri Krakove. No jeho syn
Stibor mladší, ktorý počas štúdia na univerzitě
v Prahe býval v augustiniánskom kláštere, pre-
berá všetky otcové povinnosti. Pozýva najprv
kanonikov z augustiniánského kláštora v Štern-
berku, potom dalších z pražského Karlova a mož-
no aj z krakovského Kazimierza a uvádza ich
do novej budovy prepozitúry v Novom Meste nad
Váhom. Zároveň přistupuje k přípravným prá-
cam na výstavbu chrámu. Najprv odstraňujú
rúcajúce sa múry predchádzajúceho dvojvežo-
vého románského kostela, z ktorého ponecháva-
jú iba jednu vežu. K nej potom pristavujú v ma-
lebnej kompozícii hmotu oktogónu rovnakých
rozmerov ako> na Karlové a v priebehu piatich
rokov úplné dostavujú svátyňu, vysvátenú roku
1419.
Za druhého prepošta Martina, osobného Sti-
borovho priatela z čias pražských štúdií, výstav-
ba pokračuje. Nápis v západnej predsieni chrá-
mu hovoří, že už roku 1423 bolí ukončené práce
na jeho výzdobě. Terajšiu podobu trojloďovej
pseudobaziliky dostal objekt až za prepošta
Haška v tretej štvrtine 17. storočia. Změna dis-
pozície a mimoriadne bohatá štuková výzdoba
definitivně změnili výraz objektu a navýše za-
kryli skoro úplné jeho póvodné gotické tvaro'-
slovie.
Ak si všimneme dnešnú podobu chrámu, ťaž-
ko by sme na prvý pohlad zistili příbuznost
s pražským Karlovom. Kým tam barokové ku-
pole nepotlačili centrálně pósobenie stavby,
v Novom Meste nad Váhom sedlová střecha nad
dnešnou hlavnou loďou a svátyňou dodává ob-
jektu pozdížny charakter. Znížené obvodové mú-
ry polygonu už iba velmi vzdialene pripomínajú
póvodnú podobu objektu. Dnešný ,,klasickéjší“
pódorys podčiarkuje aj baroková prilbica román-
skej veže na západnom priečelí. Napriek týmto
zásahom móžeme i dnes poměrně presne identi-
fikovat jednotlivé etapy tejto pozoruhodnej
stavby.
Dějiny kostola siahajú do 13. storočia, při-
bližné do doby, keď roku 1253 osada dostává
prvé výsady od Bela IV. Od roku 1263 patří
kostol klášteru benediktínov na Panónskej ho-
ře. Pozostatkom raného kostola zostala spodná
část západnej veže. Neskorogotické obdobie pri-
Pódorys bývalého augustiniánského kostola v Novom
Meste nad Váhom. Z archívu SÚPSOP
nieslo chrámu základnú a vo vtedajších pome-
roch vysoko náročnú dispozíciu. Zachovaný tva-
roslovný aparát poukazuje na význačnú dielňu,
ktorú Stibor II. povolal pravděpodobně z kra-
kovského centra augustiniánův, odkial přišli aj
prví řeholních
Z půdorysu je jasné, že pri stavbě oktogonál-
neho kostola muselo sa prihliadať na staršie zá-
klady podobné ako pri kostole v Kölne-Deutsch
a staršia románská veža sa aj tu stala súčasťou